Ave Eva (31 - 36) (Slovak)
31
Koľkokrát chvel si sa opitý vôňou vlasov nad blízkou ďalekou tajomnou prostou krásou a tvoja výrečnosť jak slama v plameni cele ju zmámila a cele zmámený neznal si rozviazať poslednú stuhu šatu padajúc dychtivo do tmy a do závratu Slepo sa rozohnať na uzol gordický Stratíš ju stratíš ju Navždycky Navždycky
32
Na tisíc lupeňov zamkla si tajnosť ruža a prsty smrteľné darmo sa do nej hrúžia Postŕhať lupene Smrť skrytá pod nimi Tajomstvo nie je tam pod tými spodnými tajomstvo hľadané to je nie z tohto sveta Jak aureolou je žena ním obostretá a k nemu ticho len smieš pristupovať v básni Nad obraz sklonený šepkám si Život krásny
33
Ach život prekrásny Jak spievajúce splavy náručia loná žien keď padáš od únavy utíšia zúfalstvá po boji prehratom Česť sláva víťazom láskavosť vývratom Tak plynú od vekov po tomto starom glóbe prameňom vytrysknú na spráchnivenom hrobe sú vodou života pre všetky korienky pre divú džungľu snov pre stavbu myšlienky
34
Ako keď zamiešaš pre nové kolo karty stretáš ich v krásnej hre Márie Magdy Marty Zuzanky Júlie Anežky Alžbety čarovné lupienky na jednom okvetí Všetky sú rovnaké a predsa každá iná Beata Helena Terezka Katarína Klára i Barbora Agáta Brigita v ľúbezných kuklách mien jediná ukrytá
35
Ó Madeleine večera ktorým sa Seina valí V lipových alejach Käthe sme nepoznali keď v svetle neónov rozpučal konárik Ani tú Giocondu čo niesol somárik po Via Appia nectiac si vzácne bremä A Mary so šálom raz na palube Brehmen keď do nej zapieral sa víchor túžení Ten prísny zákon znie Tri kroky od ženy
36
Tak majstri z odstupu chytali krásu vašu v extáze záchrany chopiac vás kolo pásu tou silou odvahy zúfalstva súcitu keď náhle bleslo im že všetko zhorí tu ružové pupence pyšný prs koža skvelá obliny vo svetle hodvábne tône tela zázračná forma tá čo zažal požiarom pre muža Tvorca sám v chaose beztvarom Uploaded by | Répás Norbert |
Publisher | Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV, Bratislava |
Source of the quotation | Ján Kostra, Lyrika |
Bookpage (from–to) | 135-136 |
Publication date | 2014 |
|
Ave Eva (31 - 36) (Hungarian)
31
Ö, hányszor részegített hajak illatárja, közeli s távoli szépségek titka, bája, de ékesszólásod, mint lángban a szalma, elmámorítva őt, s magad mámorítva kioldani ruháján azt a végső redőt nem tudta, s lihegve az éj örvényébe dőlt. Gordiuszi csomó vakká tette heved? Elveszted örökre s vissza nem nyerheted
32
Ezer szirom alá rejti titkát a rózsa, felsül a mohó kéz, vak kutatás a sorsa. S ha szirmokat szaggat? Csak halált lel éhe. A legalsó szirom nem a titkok fészke, nem e világról való a keresett rejtély. Glóriaként övezi az asszonyt a szent fény, hozzá csak csendesen versek sora férhet. Képednek suttogom: te tündérszép élet.
33
Ah, szép, szép az élet, mint daloló vízesés. Vesztett harc után csitul kétség és szenvedés, ha fáradtan zuhansz asszonyi ölekbe. Üdv a győztes szívnek, dicsőség övezze, így volt glóbuszunkon már méhén az időknek, hogy sírok fölé a nők forrásként kitörnek, élet vizét viszik mindegyik gyökérnek, álmok dzsungelének s eszmeépítménynek.
34
Mint új játszma előtt, ha keverődnek kártyák, jönnek szembe veled Máriák, Magdák, Márták, Zsuzsannák, Júliák, Bözsikék, Anikók, elbűvölő szirmok, mind egy tőről nyílók. Mindegyik egyforma, és mindegyik másféle, Ilona, Ildikó, Kató, Yvette, Terézke, Klárika, Borbála, Brigitta, Agáta, mind egyetlen névnek bábjába bezárva.
35
Ö, éjfényű Madeleine, kit a Szajna sodor. És ismered-e Katchent, kit nem a hársfakor rügy fakasztó ága, hanem neonfény fest, és Giocondát sem ismered, a szépet, kit a Via Appián hord közönyös szamár, s a Bremen fedélzetén Maryt sem, kin kék sál leng, s kit sóvárgása úgy lep el, mint dagály. Tarts be három lépést, szól az aranyszabály.
36
Szépségedet menteni más nem is volt képes, csak akit e szabály már előbb mesterré tett, s ki az eksztázisból bátran és részvéttel kiragadott, látván, e tűzben mi ég el, büszke márványkebled, bársonyos bőröd bája, és kerekdedséged csillogó fénye, árnya, a formák csodája oly lángokba hajló, hol formátlan káoszt lát csak az alkotó.
Uploaded by | Répás Norbert |
Publisher | Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry (SVKL) |
Source of the quotation | Ján Kostra, Ave Eva, Válogatott versek |
Bookpage (from–to) | 73-75 |
Publication date | 1965 |
|