The page of Pišťanek, Peter, Slovak Reception
 |
Reception
Charakteristika tvorbyPišťankovi sa podarilo s úspechom ponúknuť čitateľom novú podobu slovenskej literatúry. Pre svoje prózy čerpá námety z prostredia na pomedzí veľkomesta a vidieka. Jeho román Rivers of Babylon vzbudil veľký záujem čitateľov i kritiky. Pišťanek v ňom expresívne a s použitím rôznych štýlových vrstiev opisuje prostredie bratislavského podsvetia, postavy drobných i väčších podvodníkov a prostitútok. Jedinou ambíciou týchto ľudí je spríjemniť si život, čo v ich chápaní znamená oklamať, využiť či zničiť tých ostatných. Primitívnou a priamočiarou túžbou po moci a peniazoch sa presadzuje hlavná postava – dedinčan Rácz, a v pozadí aktivít podsvetia sa odohráva revolučná zmena roku 1989. Inšpiračné zdroje pre tento román nájdeme v tzv. poklesnutých žánroch. Autor kladie dôraz najmä na priamočiarosť rozprávania a rýchly spád deja. Namiesto psychologizácie sa prikláňa k extrovertnému typu písania. Odosobnene, lakonicky, no presne konštatuje skutkový stav vecí, hoci predmetom jeho rozprávania sú neraz bizarné, groteskné situácie. Mladý Dônč je súborom troch noviel – Debutant, Mladý Dônč a Muzika. V novele Mladý Dônč sa stretávame s obrazom morbídnej, bizarnej degenerácie rodiny Dônčovcov, ktorú spôsobuje totálny alkoholizmus všetkých jej členov, ale najmä to, čo ho sprevádza: úplná nevedomosť a nezáujem o všetko, čo sa odohráva mimo teritória vlastného domu. Aj novela Muzika je napriek svojej grotesknosti sociologickou sondou do normalizovaného života 70. rokov. (Alexander Halvoník)
O autorovi
"Až sa objekty Pišťankovej irónie stanú jeho vernými čitateľmi (je totiž všeobecne známe, že k správnemu pochopeniu irónie je nevyhnutný určitý stupeň inteligencie), budú sa deti na slovenských školách (na základe rozhodnutia niektorej národno-štátnej ustanovizne) stretávať s jeho skazkami ako s povinným čítaním." (Pavel Matejovič)
Autor o sebe
Som presvedčený, že literárni kritici sa už so mnou zmierili, a často sa čudujem, ako priaznivo ma hodnotia niektorí ľudia, od ktorých by som to ani neočakával. Ja sám sa ani neusilujem o poňatie samého seba ako spisovateľa. Momentálne sa literatúre ani veľmi nevenujem. Neštylizujem sa do úlohy klasika. Možno to bude asi tak, ako mi kedysi povedal Dušan Mitana, že moje knihy spĺňajú v danej chvíli určitú zábavnú funkciu a to je asi všetko. Erotika je tam preto, lebo mňa samého to tiež zaujíma, sám som veľmi eroticky založený a presne viem, čo sa ľuďom páči. Nejaké hlbšie významy však idú naozaj mimo mňa. Neviem si predstaviť, že by som mal niečo písať z prostredia intelektuálov, redakcie alebo firmy, ktorá sa zaoberá videodistribúciou, aj keď práve tu stretnete omnoho menej intelektuálov ako povedzme v kyslikárni v Slovnafte. Druhá vec je, že mojím záujmom boli vždy outsideri, ľudia, ktorí pociťovali silnú túžbu po konformnosti a splynutí, ale práve táto túžba ich z obyčajného života vyčleňovala. Ak takýto človek uvažuje nad tým, že chce splynúť, stáva sa niečím výnimočným, a to je práve prípad mojich hrdinov, saxofonistov, divadelných šepkárov a podobne.
