Reisel, Vladimír (1919–2007) Művek   hu sk

Életrajz

REISEL Vladimír, * 19. 1. 1919 Brodzany, Básnik, prekladateľ, esejista a publicista. Študoval slovenčinu a francúzštinu na filozofickej fakulte v Prahe (1937–39) a Bratislave (1939–41). 1945–49 vykonával funkciu tlačového atašé na čs. veľvyslanectve v Paríži. Neskôr bol zástupcom šéfredaktora vyd. Slovenský spisovateľ (1960–72) a šéfredaktorom – Slovenských pohľadov (1972–87). – Debutoval zbierkou Vidím všetky dni a noci (1939), ktorá vznikla v experimentálnom štádiu – nadrealizmu a dôsledne uplatňovala princíp sna a podvedomia. V polytematických a polysémantických pásmach prevládajú motívy erotiky, smrti, detstva, sna, exotiky a kozmu. Erotický živel naplno zaznel v senzuálnych básňach zbierky Temná Venuša. Jej verše vznikali 1938–40, vyšla však až 1967. Lyrická poéma Neskutočné mesto (1943) je osnovaná na motíve ľúbostného vzťahu, prežívaného v Prahe, „meste básnikov a holubov“, v atmosfére nostalgie, smútku i hrôzy. Básnik tu tvorivo zužitkoval nezvalovské podnety. Zrkadlo a za zrkadlom (1945) prináša okrem subjektívneho nadrealistického typu lyriky aj občiansku poéziu, ktorá reaguje na vojnové obdobie. Po r. 1945 R. opúšťa poetiku nadrealizmu a dostáva sa na pozície schematizmu (zbierky Svet bez pánov, 1951; Milovaní milujúci, 1954, a i.). Ku koncentrovanému tvaru básne sa autor prepracoval v zbierkach Básne o sne (1962) a Smutné rozkoše (1966). Silnie v nich lyrickosť a reflexívnosť, sú poéziou citu a rozumu. Osobné, spoločenské a všeľudské je vzájomne prepojené v zbierkach Moja jediná (1975), U nás (1977) a Rozlúčky (1980). K obľúbenej téme lásky a k vzťahu muža a ženy v najrôznejších podobách sa básnik vrátil v knihách Žena a muž (1983) a Taká si, taký som (1985). Trpké plánky (1988) zhŕňajú autorove prvé básnické pokusy. Napísal aj štyri knihy veršov pre deti. R. bohatá prekladateľská činnosť sa sústredila na diela francúzskej lit.