The page of Jaroš, Peter, Slovak Reception
 |
Reception
Charakteristika tvorbyPeter Jaroš patrí ku generácii slovenských spisovateľov, ktorí vstupovali do literatúry začiatkom sedemdesiatych rokov. Jeho tvorba sa vyznačuje neustálym experimentovaním. Neuznáva žiadne vopred dané estetické normatívy a obmedzujúce pravidlá literárnej tvorby. Je nepokojným a vnútorne slobodným tvorivým duchom, ktorý nebral ohľady na kritiku ani politiku alebo tradičné literárno-umelecké postupy. Ide svojou vlastnou cestou. Každý jeho nový román, kniha poviedok alebo noviel prináša čosi nové v literárnom stvárňovaní a umeleckých postupoch. Aj preto každá jeho kniha vyvoláva protirečivé názory literárnych kritikov, ktorí napriek výhradám jednoznačne vyzdvihovali mimoriadny talent spisovateľa. Jeho literárne dielo sa pohybuje na hranici ľudskej tragiky a komiky až groteky, a to aj vo vážnych a vypätých situáciách. Oplýva sugestívno-imaginárnymi dimenziami, technickou bravúrnosťou, eruptívnosťou, osobitnou dynamikou a atmosférou. Vychádza z poznania mnohotvárnosti života s hlbokým prienikom do životných situácií, zo štýlového bohatstva a kultivovaného sledovania estetických cieľov. Charakteristickou črtou jeho diela je lyrizmus, erotizmus, absurdnosť, naturalizovaný cynizmus i biologizmus, ale aj hlboká citovosť so šokujúcimi riešeniami a pravdami o človeku s rozohrávaním všetkých podôb ľudských dimenzií nekonvenčnými postupmi a filozofickým pozadím. Vyjadruje pocity súčasného človeka s jeho radosťami, šťastím, ale aj ľudskou zlobou a osamotenosťou v spoločenskom priestore dnešnej civilizácie s rozmanitými problémami, ktoré prináša do života človeka. Vo svojej tvorbe prešiel niekoľkými vývinovými etapami. V prvých piatich dielach v rokoch 1963 – 1967 uplatňoval psychlogizujúce postupy v kombinácii s literatúrou "všedného dňa". Ďalšie diela vychádzajú z postupov "nového románu". Jeho najúspešnejším románom je Tisícročná včela (1979). Literárna kritika ho prijala jednoznačne ako jedno z najúspešnejších diel povojnovej románovej tvorby. Našiel svoje pokračovanie v románe Nemé ucho, hluché oko (1984). Podľa Tisícročnej včely bol nakrútený film s rovnakým názvom, ktorý získal ocenenie na filmovom festivale v Benátkach 1983. Osobnosť P. Jaroša je výnimočným zjavom a jeho rozsiahle dielo sa radí medzi trvalé hodnoty slovenskej literatúry. (Viktor Timura)
O autorovi
"Jaroš epickú potenciu slovenského rozprávačstva vynáša na výslnie hlboko štrukturovanej umeleckosti a orientuje ju tým na vyššie, na najvyššie ambície... Je prozaikom veľkým, robustným, mocným, vývinovo nielen reprezentatívnym, ale účastne činným v súčasnom procese." (Pavol Števček)
"Zvláštnosť Jarošovho videnia sveta je v tom, že vedie životné osudy svojich hrdinov vždy na hrane komického a tragického, pričom aj tragické vyznieva v danom kontexte vlastne komicky. Milovanie sa a umieranie – dva póly, medzi ktorými sa napína život, protikladné, kontrastné... prebehne ľahúčko, akoby na jednej rovine bez tragického kontrapunktu. Milovanie je poézia a smrť takmer vždy bizarná udalosť, prebiehajúca v okolnostiach, ktoré ju popierajú... Utopil ju vo vitalite života. Robustný a radostný vitalizmus sa derie z každej stránky Jarošovho románu. V tom je jeho sila." (Vladimír Petrík)
"Nemusíme sa stotožňovať s Jarošovým videním sveta, preferenciou hodnôt, s jeho osobitou filozofiou a pohľadom na historické procesy, na súčasnú spoločnosť, nemusia nám imponovať kompozičné a sujetové postupy, nemožno mu však uprieť originalitu. Jeho objavný imaginatívny svet znamená rovnaký prínos do slovenskej literatúry ako jeho udržanie kontextov s európskou a svetovými literatúrami a myšlienkovými prúdmi práve v období a v pomeroch, keď to tu bolo nielen nežiadúce, ale pre autora aj rizikové." (Viktor Timura)
Ocenenia
Cena Lea Danihelsa (1998, USA)
Cena Ľudovíta Štúra – II. stupňa
