This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

The page of Rankov, Pavol, Slovak Reception

Image of Rankov, Pavol
Rankov, Pavol
(1964–)

Reception

Charakteristika tvorby
Pavlovi Rankovovi sa podarilo s úspechom ponúknuť čitateľovi novú podobu slovenskej literatúry. Autorskú stratégiu, ktorú prezentoval už v knižnom debute S odstupom času, možno považovať za epickú podstatu celej jeho doterajšej prozaickej tvorby. Základom je priama, jadrná, mimoriadne dynamická, s istotou vedená narácia, skondenzovaná v niektorých prípadoch až do takej miery, v akej si text zachováva už iba svoju nevyhnutnú, akoby heslovito zaznamenávanú sujetovú osnovu. Autor potiera rozvinutie vlastnej témy; nie príliš rozvetvený ani rozsiahly sujet príbehov dôrazne podriaďuje finálnemu efektu – náhlemu, neočakávanému vyústeniu. Takáto záverečná pointa funguje na princípe náhleho vysvitnutia nejakej neočakávanej, náhle sa objavujúcej či vynárajúcej sa okolnosti – rozhodujúceho, dovtedy však skrytého či nepovšimnutého faktu, v dôsledku ktorého celý príbeh dostáva svoj pravý zmysel. Autorovými kľúčovými prostriedkami pri tejto metóde rýchlej epickej vypointovanosti sú mystifikácia, sugescia tajomnosti, exotizácia, princíp znejasňovania, náhle významové obraty, znovuzvýrazňovanie niektorých pôvodných súvislostí, zmeny uhla rozprávania či posuny v rozprávačskej perspektíve. Efekt tajomnosti pritom Rankov takmer nedosahuje zložitou zauzlenosťou deja – naopak, sujetový plán, oslobodený od všetkých vedľajších detailov, smeruje závratnou rýchlosťou k svojmu bizarnému ukončeniu – väčšinou jednoducho k pretrhnutiu, strateniu sa v neurčitosti, len zriedkakedy k dopovedaniu príbehu. Mohlo by dokonca platiť, že čím jednoduchší sujet, tým prenikavejšia pointa. Rankov nemá svoju veľkú tému, jeho texty sa nesústreďujú na jednotný námet, ale variujú stav permanentného ohrozenia, neustáleho unikania pred niečím, ocitanie sa v prudko striedajúcich situáciách bez vzájomnej súvislosti, stálej oscilácie medzi realitou bdelosti a snovou víziou, nezriedka v časopriestorovej neurčitosti, prípadne v protirečivých časoch (exotický ostrov, kmeňové rituály, potom svet súčasnej civilizácie, masmédiá, vzápätí znovu archaický svet). Týmto rýchlym, dynamickým spádom a mozaikovitou fragmentárnosťou je čitateľ, nevtieravo a s jemným náznakom takmer dahlovského čierneho humuru, vtiahnutý do premyslene ukrytého chimerického obrazu akejsi príšernej, hektickej až apokalyptickej hrozivosti, do sveta absurdity a totálnej relativizácie. Filiácie Rankovových próz s emocionálne i myšlienkovo príbuznými textami magického realizmu (J. L. Borges, J. Cortazár) i novšej slovenskej prózy s prvkami absurdity (D. Mitana, L. Grendel) obohacujú súčasnú slovenskú literatúru o nový rozmer videnia reality. Eklektická, povrchná a komerčná spoločnosť je predmetom záujmu Pavla Rankova v jeho esejistických prácach, v ktorých sa časopisecky i knižne (Masová komunikácia, masmédiá a informačná spoločnosť) vyjadruje ku koncepciám, teóriách a názorom z oblasti masmédií, reklamy, informačných technológií a kultúry. (Eva Faithová)

O autorovi
"Rankovova tvorivá metóda má čosi spoločné s vynálezectvom. Už samotná téma je vždy zvláštna, hoci navonok a spočiatku celkom bežná. Autor ju však rozvíja do bizarnosti, neskutočnosti, nadskutočnosti, takže v jeho poviedkach sa dejú neuveriteľné veci. Kniha S odstupom času pôsobí ako súhrn dokonale premyslených hlavolamov, v ktorých sa ponúkajú najrozličnejšie riešenia a výklady." (Jozef Bžoch)

"Hľadanie námetu sa stalo akoby hybnou silou Rankovovho spisovateľstva – rozpráva krátke, vtipné a nekomplikované príbehy, ktoré pokojne rezignujú na svoju ukotvenosť v malých domácich pomeroch; ktoré sa rozbiehajú do sveta, aby tam našli svoju pointu. Jemným posunom mimo schému praxou neustále overovaných súvislostí ukazujú svet širší a zábavnejší, než je ten, ktorý zvykneme každodenne žiť. Zdá sa mi, že Rankovove texty sú najsilnejšie práve na tých miestach, kde autor nežiada od seba nič iné, ako byť rozprávačom "toho, čo sa stalo". Čitateľ je svedkom pokusu o renesanciu príbehu, rozprávačstva." (Peter Darovec)

Ocenenia
Cena Ivana Krasku (1995)
Premio Letterario Internazionale Jean Monnet (1997)
Cena denníka SME v literárnej súťaži Poviedka 2001 (2001)
Literature ::
Translation ::

minimap