Hrb (Slovak)
Prišla na mňa pokora schovať ruky pod korene stromu. Tak sa nedá nič predstierať. Chodím ulicou, na obe strany odmietam raz slušne, raz menej všetky pozvania do vnútra.
Moja druhá noha prehĺbi záludnosť vábenia predchádzajúcej
— školáčik s taškou na chrbte čoraz hlbšie vchádza do postupne vystupujúcej jaskyne. Tam tanec zrniek prachu proti úsvitu štrbiny. Postupne sa pridávam. Rozosmiali ma farári, čo chcú vyšľachtiť mandarínku bez kôstok.
Gestikulujem proti zástavám, len čo trochu ožijú vo voľnom vzduchu, hneď si každá začne čosi uzurpovať.
Dokážu však byť aj veľmi trpezlivé pri skúšaní šťastia. Pokým prvý z nás nepadne na riť. Trúbky fanfár už ofukujú niekde nejaké bobinko, ktoré si to možno ani nezaslúži.
Vbieha posledný sám nad sebou sa usmievajúci bežec a práve vyprázdnený štadión zaduní bolehlavom desaťtisícov. Uploaded by | Répás Norbert |
Publisher | Verlag Das Wunderhorn; Auflage: 1, ISBN: 978-3-88423-495-2 |
Source of the quotation | Lob des Wildtiers im Winter: Gedichte aus der Slowakei (Poesie der Nachbarn, Band 27, Slowakei) |
Bookpage (from–to) | 32-32 |
Publication date | 2015 |
|
|
|