Pieseň (Slovak)
Čnie clivo smútok lesov v tvrdosť večera a v údolinu hmla už spadla. Ó, tvoje oko niekam pozerá a duša jak by denne kleslá plakala.
V nehybné vody vŕba sklonená začína znovu dávny, ťažký sen. Ó, chybí niekto v čiesi ramená a nieto miesta, niet tam trošky miesta preň!
V šedivej nálade sa dlho, dlho večerí, havrany tvrdo v hniezdach pospali. Významné mlčanie, hľa, padá na pery... Ó múdri dávno, dávno dúfať prestali! Uploaded by | Répás Norbert |
Publisher | Tatran, ISBN: 61-687-76, Edícia: Čítanie študujúcej mládeže |
Source of the quotation | Nox et solitudo; Verše |
Publication date | 1976 |
|
|
Dal (Hungarian)
Rideg estén erdők búja szorongva tornyosul s a pára leszállt már a völgyszorosba. Ó, szemed világa valamerre elvonul s a lélek mintha naponta hanyatlón zokogna.
Feszített víz tükrébe fűzfa hajol és letűnt, terhes álmát újra kezdi el. Ó, valaki karjába a hiány csontig hatol de számára nincs már ott semmi hely!
Szürke hangulattal lomhán, lomhán alkonyul, fészkükben a hollók mély álomba meredtek. Íme az ajkakra, némaság borul... Ó a bölcsek réges-rég, reményt vesztettek!
|