Figuli, Margita (1909–1995) Works   hu sk

Biography

FIGULI Margita, 2. 10. 1909 Vyšný Kubín – 27. 3. 1995 Bratislava, prozaička, prekladateľka, autorka literatúry pre deti a mládež. Predstaviteľka – naturizmu, autorka próz s výrazným sociálnym a etickým podtextom, v tematickej rovine využívajúca legendické, mýtické a rozprávkové prvky. Gymnaziálne štúdiá začala v Dolnom Kubíne, no zmaturovala na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici (1928). Vo viacerých novelách naznačila smerovanie k bilickej legendickosti, ktorou oplýva jej najúspešnejšia kniha vôbec, „zvnútornená rozprávka“ (– J. Števček), novela Tri gaštanové kone (1940). Príbeh o láske s prekážkami podfarbila aj folklórno-baladickými prvkami. Sujet sa rozvíja v ľúbostnom trojuholníku, ktorý tvorí rozprávač Peter, predstavujúci (podľa – F. Miku) apolónsky princíp, drsný a surový Jano Zápotočný, reprezentujúci dionýzovský protipól Petra, pričom obaja ľúbia krehkú a čistú Magdalénu. Zápotočný ju získa do manželstva násilím, Peter, „kráčajúci po božích cestách“, trpezlivo čaká na svoju chvíľu. V spravodlivom naplnení vzťahu Petra a Magdalény zohráva výraznú úlohu jeden z troch koní (predstavujú tu nielen erotický, ale i rozprávkový symbol), ktorý po trýznení usmrtí manžela Magdalény Jana Zápotočného. Prítažlivosť novely spôsobuje nielen nezvyklá volba rozprávača príbehu (Peter), množstvo narážok na biblické motívy, jemný erotizmus, ale aj typicky žensky navodené lyricko-poetické ovzdušie eticky čistého ľúbostného vzťahu. V obsiahlom historickom románe Babylon (1946, č. 1971) spracovala F. náročnú tematiku z dejín Chaldejskej (Novobabylonskej) ríše v kritickom období, pred jej dobytím Peržanmi 538 pred n. l. Románová kronika Mladosť (1956) odráža autorkine životné skúsenosti z detstva a dospievania, prežívané v duchovne bohatej oravskej klíme, no s tragickými ozvenami 1. sv. vojny. Výrazný autobiografický charakter má aj memoárovo-esejistická próza Ariadnina niť (1964). F. sa tu zaoberá výchovnými a vzťahovými problémami medzi generáciami, podľa nej majú dospelí pričasto negatívny vplyv na krehkú detskú psychiku. V rornáne Víchor v nás (1974) pokračuje v mapovaní rodnej Oravy so zameraním na svet zamestnaných žien, tento román však svojou úrovňou zaostal za jej predošlými prózami. F. prekladala z tvorby F. Šrámka, K. Čapka, K. J. Erbena, J. Horáka.