Grochowiak, Stanisław : Pejzaż
Pejzaż (Polish)Więc oto ziemia moja Ojczyzna Wszystko we mnie co wieczne — z tych oto ogórków Z tych bladych kwiatów szarpanych żarłocznie Przez chude jak szkielety wróble
Wszystko co we mnie otwiera ten pejzaż Koniem sterczącym w niebo kopytami Różą znienacka ogromną jak krowa Wiatrakiem zeschłym
I wreszcie człowiek — z flaszki pionowej Ostatnią kroplę chciwie wypija Płacze Maryja Jezus Maryja Jezus Maryja Jezus Maryja
|
Krajinka (Slovak)Nuž táto zem je moja Otčina A všetko čo je vo mne večné — je z týchto uhoriek Z týchto anemických kvetov ktoré pažravo kmášu Vrabce — chudé ako mŕtvoly
A všetko čo je vo mne večné otvára túto krajinu Mrcinou koňa čo vystrel do oblohy kopytá Ružou ktorá je odrazu ako krava Bútľavým mlynom
Napokon človek zo vztýčenej fľaše Dychtivo pije poslednú kvapku A plače Ježiš Mária Ježiš Mária Ježiš Mária
|