Grochowiak, Stanisław (1934–1976) Works Biography Bibliography   sk pl

Reception

Ak sa niekedy hovorí o básnic­kej inteligencii — ako o zvlášt­nej, svojráznej kategórii — mož­no o nej hovoriť najmä v Grochowiakovom prípade. Jeho verše sú nielen myšlienkovo nové a originálne — priťahujú čita­teľovu pozornosť aj svojím básnic­kým výrazom. Je nesporné (a čítanie Grochowiakovej poézie to iba potvrdí), že autor Vyzliekania k spánku prešiel dôkladnou výthovou európskej básnickej mo­derny — od surrealizmu až po dniešok. Ba zužitkoval aj impul­zy takých historických epoch, akým bol barok. Dosviedča to Grochowiakovo hľadanie rozko­še v tesnej blízkosti smrti, o jeho školení v európskej moderne hovorí zase jeho nekonvenčná, nezaťažená asociácia, zmysel pre výrazný, konkrétny detail.

Básnická tvorba zaujíma prvé miesto v žánrovom repertoári Stanislava Grochowiaka. Nadobúda tu určujúci význam, zasahujúc sporadicky aj do oblastí mimo poetickej imaginácie

—  do poviedok, románov a rozhlasových hier, čo sa ukázalo prospešné nielen pre výrazovú sféru, ale aj pre sféru určovanú, modifikovanú druhotne, cez médium básnickej osobnosti.

Svedčí to o zvýraznenej funkcii lyrického podmetu Grochowiakových básní, z ktorých mnohé motívy — naplnené subjek­tívnym poetickým zmyslom — vyznievajú ako zámerná opo­zícia vočí ustáleným estetickým konvenciám. Tento fakt vyviera na povrch výrazovej štruktúry v podobe mimovoľného zápasu medzi nabubrenou selankovitosťou barokového stredo­veku  a   ošklivosťou  každodennej súčasnosti.   Víťazí  ošklivosť —  ako atribút nahého sveta, absolútne pravdivého, pozbavené­ho kozmetických  nánosov  a falošných predstáv.  Lyrický  tón tohto sveta vyplýva z prirodzených ľudských ideálov, ktorých citová náplň  nestráca platnosť ani  v demaskovanej,  a  teda ošklivej, životnej skutočnosti.

Jej zmyslom je láska, cez ktorú prechádza všetko: život i smrť. Grochowiak pripisuje láske existenčnú funkciu. No zá­roveň ju určitým spôsobom kompromituje, odhaľujúc jej hmot­né, vonkajšie rekvizity, prostredníctvom ktorých sa moc lásky premieňa na moc sexu. A potom sa láska stáva osudovou rie­kou Styx, ktorou vedie cesta k smrti. Demaskovanie — to je „vyzliekanie k spánku", príprava k osudovému mystériu lásky a smrti. Tragický pátos tejto vízie, ktorý z nej vyviera samočinne a nevyhnutne, Grochowiak potom zmierňuje grotesk­ným výsmechom. Bagatelizuje. Pretože mágia slov, ktoré užíva, v niektorých momentoch prerastá proporcie poetického výrazu (...).

Jozef Hvišč