Lahola, Leopold (1918–1968) Works   en hu sk

Biography

LAHOLA Leopold, vl. m. Leopold Arje Friedmann, 30. 1. 1918 Prešov – 12. 2. 1968 Bratislava, prozaik, dramatik, filmový scenárista a režisér, prekladateľ. Látkou pre jeho písanie sa stalo predovšetkým obdobie 2. svetovej vojny. Detstvo strávil na Orave, gymnázium študoval v Bratislave. Filozofickú fakultu v Bratislave a súkromné štúdium u maliara Jána Mudrocha (1909–68) nemohol po vzniku SR pre svoj židovský pôvod dokončiť. Umelecké ťažisko L. tvorby však v tomto období spočíva v dráme. Vo svojej debutovej hre Bezvetrie v Zuele (insc. i knižne 1947) rieši problém, ktorý sa ho o dva roky neskôr už týkal osobne – emigrácia a vzťah človeka k vlasti. Ďalšie dve drámy sa už vracajú do obdobia, ktoré ho najviac poznačilo ako človeka a najviac zaujalo ako spisovateľa – do obdobia vojny. V hrách Štyri strany sveta (insc. 1948, knižne 1949) a Atentát (insc. i knižne 1949) rezignuje na dobovo prevládajúcu oslavnú funkciu umenia ako monumentalizátora vojnových udalostí, a najmä vojnových víťazov. Namiesto toho skúma správanie sa jednotlivca vo svete, ktorý si nevybral, ktorý odmieta, a napriek tomu je prinútený vyrovnať sa s ním. V duchu konfrontácie veľkých dejín s dejinami osobnými sa nesú aj neskoršie L. drámy Škvrny na slnku (insc. 1967) a Inferno (insc. 1968, obe spolu knižne 1968). Od konca 40. rokov sa L. venoval aj písaniu prózy – poviedok, noviel a čŕt, ktoré opäť nesú pečať vojnových udalostí sledovaných z pozície jednotlivca. Súbor týchto textov vyšiel v knihe Posledná vec. Jej rozšírené vydanie (1994) obsahuje aj fragmenty z denníka a rozhovoru s autorom. V týchto krátkych prózach autor ponúka kruté, až dokumentárne presné obrazy konkrétnych ľudí a ich správania sa vo vypätých situáciách – či už v čase pogromov internačných táborov, povstania alebo povojnovej kataklizmy. Stav poníženia a ohrozenia si L. postavy nevyberajú dobrovoľne, aby mohli prezentovať svoju schopnosť slobodného rozhodovania sa v týchto situáciách – svoje „inferno“ musia žiť a hrdinami sú len v tom zmysle, že sa v ňom pokúšajú zachovať si elementárnu ľudskú dôstojnosť. L. v týchto textoch pomenúva aj obludný mechanizmus spoločenského násilia, ktoré inštitucionálne stavia v zásade rovnako mysliacich a cítiacich ľudí do rolí nepriateľov a vyžaduje od nich aby popreli základné predstavy o morálke, cti a spravodlivosti.