Kráľ, Janko (Janko Kráľ) (1822–1876) Művek   hu sk

Életrajz

Bol často označovaný ako básnik-búrlivák, slovenský národný buditeľ, predstaviteľ romantizmu a jeden z najvýznamnejších a najradikálnejších básnikov štúrovskej generácie. V roku 1842 sa vo veku 20 rokov zapísal na evanjelické lýceum v Bratislave, v centre mladých štúrovcov. Tu začal písať svoje prvotiny, vtedy ešte v češtine a od roku 1843 už v Štúrovej slovenčine. 20. apríla 1847 je v Orlovi tatranskom odkaz: „Panu J. K. v P.“ (podobne aj v číslach z 15. mája 1847 a 17. decembra 1847), tento odkaz je s najväčšou pravdepodobnosťou venovaný Jankovi Kráľovi, ktorý sa v tom čase mal zrejme nachádzať v Pešti, kde pracoval vo Vrchovského kancelárii. Potom putoval južným Slovenskom, odkiaľ chcel ísť na východné Slovensko, ale začiatkom augusta navštívil znova Liptov. Po matkinej smrti (21. august, 1847) odišiel z Liptova do Pešti. 7. februára 1848 napísal z Vrchovského kancelárie list Samovi Bohdanovi Hroboňovi. To je posledný autentický dokument Janka Kráľa, z čias pred revolúciou, ktorej prvý impulz z 15. marca 1848 v Pešti osobne zažil. Od roku 1850 vykonával prechodne funkciu námestníka hlavného slúžneho a sudcu v Modrom Kameni – s čím zrejme súvisí oznam v slovenských novinách o jeho „zmaďarizovaní“. V Lučenci vyšetroval odbojníkov a zbehov, ale neskôr pôsobil ako podriadený stoličný úradník v Balážskych Ďarmotách, kde pracoval až do roku 1854. Tu sa stretol s Boženou Němcovou. 23. mája 1876 o 7. hodine ráno Janko Kráľ podľahol brušnému týfusu. Povahou predstavoval Kráľ buriča a revolucionára, jeho poézia mala emotívny a myšlienkový náboj. Patril k samotárom, zaujímal sa však o zložité osudy slovenského národa a prežíval ich s hlbokou účasťou.

Súborné dielo
- 1893: Verše Janka Kráľa – prvé súborné vydanie od Jaroslava Vlčka. Vlček využíva len niektoré opisy z tzv. Přerovského sborníka.
- 1923: Balady a piesne – druhé Vlčkovo usporiadanie. Kniha vyšla neskôr vo viacerých vydaniach.
- 1938: Ňeznáme básňe – knižne vydané ukážky z Kráľových rukopisov, ktoré predtým časopisecky publikovali Jozef Škultéty, Jaroslav Vlček a Rudo Brťán. Editoval Stanislav Mečiar.
- 1948: Básnik Janko Kráľ a jeho Dráma sveta – takmer úplne vydané veršov Janka Kráľa od Milana Pišúta.
- 1952 (druhé vydanie 1959): Súborné dielo Janka Kráľa – pokračovanie Pišútovej publikácie.
- 1969: Zažíhaj svetlá – knižne vydanie novonájdených veršov od Pavla Vongreja, ktoré pred knižnou publikáciou vyšli časopisecky. (Ďalšie novoobjavené verše od Kráľa vyšli v Slovenských pohľadoch v roku 1970 od Ruda Brtáňa.)
- 1972: Janko Kráľ Poézia – knižné vydanie Kráľovej poézie, 3. zväzok edície Zlatý fond slovenskej literatúry.
- 1976: Jarná pieseň – výber ukážok Kráľovej lyriky, balád, poviedok a korešpondencie.
- 1976: Janko Kráľ vo výbere Milana Rúfusa – výber Kráľovej poézie od Milana Rúfusa.

Balady:
- 1844 Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
- 1843 Pán v tŕní
- 1843 Povesť
- 1844 Zverbovaný
- 1847 Kríž a čiapka
- 1865 Skamenelý

Poézia:

- 1844 Zverbovaný; Moja pieseň; Pieseň bez mena; Zabitý; Pesnička na kare a i.)
- 1845 - 1847 Orol; Potecha; Kvet; Pán v tŕní; Duma bratislavská; Kríž a čiapka; Choč
- 1848 Krajinská pieseň
- 1848 Tri vŕšky
- 1849 Šahy
- 1849 Jarná pieseň
- 1849 Duma dvoch bratov
- 1861 Duma slovenská na pamiatku zjazdu turčiansko-sv. martinského 6. júna 1861

Zdroj:
- http://zlatyfond.sme.sk/autor/69/Janko-Kral
- https://sk.wikipedia.org/wiki/Janko_Kr%C3%A1%C4%BE
- http://www.osobnosti.sk/osobnost/janko-kral-1344

(Az oldal szerkesztője: Répás Norbert)