This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

The page of Rakús, Stanislav, Slovak Reception

Image of Rakús, Stanislav
Rakús, Stanislav
(1940–)
 

Reception

Charakteristika tvorby
Stanislav Rakús je profesorom na univerzite v Prešove, kde prednáša teóriu a dejiny literatúry. Jeho prozaická tvorba súvisí s touto profesiou. Autor v nej demonštruje nielen vlastné videnie sveta, ale aj moderné naratívne a sujetovo-kompozičné postupy. V novele Žobráci vyšiel z tradície lyrizovanej prózy a naturizmu. Z témy (žobráci) je zrejmé, že sa tu presadil silný sociálny tón. No autor ju nepojal len ako spoločenský problém. Sústredil sa na ňu ako na psychologický jav. V podstate ho zaujímajú ľudia z okraja spoločnosti a hľadá ich ľudský rozmer. To znamená, že sociálne postavenie žobrákov nie je v sujete rozhodujúce. Aj napriek biednemu osudu zachovávajú si ľudskú dôstojnosť. Podobne sú ladené aj príbehy zo zbierky poviedok Pieseň o studničnej vode. Rakús tu však viac čerpá z mýtov a folklóru baladickej proveniencie. Aj tu ho zaujímajú predovšetkým medziľudské vzťahy. Primárne v sujete je dobro a zlo. Tentoraz sa sústredil na vzťahy medzi najbližšími, na materský či otcovský cit. Do každého príbehu vnáša autor dramatický moment, ktorý podčiarkuje tragiku ľudského osudu. Pre všetky prózy je charakteristický naratívny postup. Nielen postavy rozprávajú príbehy, často vymyslené, ale aj autorská stratégia je založená na princípe rozprávania. Rozprávačské postupy Rakús majstrovsky ovláda. Pritom naplno využíva poetické danosti jazyka a finesy štylistického prejavu. O viacerých textoch možno povedať, že ide o útvary so štylistickou dominantou. Skôr ako o vlastný príbeh mu teda ide o jeho pôsobivé (ozvláštnené) uchopenie. V tom nadviazal na postupy modernej slovenskej prózy J. C. Hronským počnúc. Román Temporálne poznámky má iný charakter. Na rozdiel od predošlých kníh tu využil vlastnú skúsenosť. V strede príbehu je stredoškolský profesor a jeho každodenná učiteľská prax, plná trapasov a paradoxov. Konflikt medzi dobrom a zlom sa tu pretransformoval do konfliktu medzi jednotlivcom a systémom (školským i spoločenským), v ktorom je jednotlivec nútený existovať. Prvok ozvláštnenia sa presunul zo sféry jazyka (jazyk má esteticky neutrálnu podobu) do sféry sujetu. V tomto prípade sa Rakús odrazil od tej etapy domáceho prozaického vývinu, ktorá poprala naturizmus a vyzdvihla ozvláštňovanie stavebnosťou, teda sujetom. V knižke pre deti Mačacia krajina autor rozviedol jeden motív poviedky Jasanica z Piesne o studničnej vode. (Vladimír Petrík)

O autorovi
"Pri čítaní Temporálnych poznámok som mal nástojčivý pocit dotyku s významným – nielen literárnohistoricky, ale noeticky významným – prozaickým dielom, a zároveň som pociťoval podráždenie z vlastnej neschopnosti identifikovať prvky, ktoré túto významnosť vytvárajú. A je iste dobrým vysvedčením pre autora, že i pri druhom čítaní ma znova a znova strhával prúd autorovho rozprávania." (Pavol Vilikovský)

"Stanislav Rakús nie je prvým ani jediným spisovateľom, ktorý svoje tvorivé aktivity upriamuje takmer rovnocenne na prózu i literárnu vedu. Pozoruhodné je však to, že sa mu darí tvoriť veľmi kvalitné a podnetné práce v oboch oblastiach. Po nevšednej novele Temporálne poznámky mu vyšla knižka esejí a štúdii Medzi mnohoznačnosťou a presnosťou, v ktorej o. i. upúta aj šírka stvárňovanej problematiky, ktorú sa pokúsil vymedziť najmä pojmami mnohoznačnosť a presnosť. Tieto dva pojmy Rakús objasňuje a chápe ako možnosti pre intuitívne (mnohoznačné) a vedecké (presné) intepretovanie umeleckých – v prípade tejto knihy predovšetkým literárnych procesov a javov. Nezanedbateľnú úlohu v Rakúsových literárnokritických prácach zohráva aj jeho vlastná prozaická skúsenosť, ktorá mu ponúka či umožňuje uvedomovať si také nuansy a problémy, ku ktorým sa literárny bádateľ bez uvedených skúseností nemusí dopracovať či nemusí si uvedomiť v plnej šírke všetky náležité súvislosti skúmaného prozaického fenoménu." (Jozef Špaček)

"Pri čítaní tohto románu som si stále uvedomoval, ako ďaleko sa naša spoločnosť za tie roky dostala. Zároveň som si však uvedomoval, ako málo sa vo svojej podstate zmenila." (Damas Gruska)

Ocenenia
Cena Dominika Tatarku za rok 2004 za knihu Nenapísaný román
Cena Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska za rok 2004 za knihu Nenapísaný román
Literature ::
Translation ::

minimap