The page of Miłosz, Czesław, Slovak Reception
Reception
Jeho analýza 20. storočia, zástoja umenia a literatúry v ňom, vychádza z vlastného postoja k úlohe tvorcu, ktorý si za svoje médium zvolil slovo. A je jedno - v prípade Miłosza to platí viacnásobne - či sa vyjadruje poéziou alebo prózou, či má jeho výpoveď podobu eseje. Je nanajvýš moderný, hoci ho mnohí považujú za starosveského, pretože, ako píše, „svet je zbavovaný donedávna dominujúcich znakov, toho, čo je hore a toho, čo je dole, dobra a zla, podlieha výraznej nihilizácii, znamená to, že sa stáva bezfarebný, šedivosť zakrýva veci tejto zeme a celý priestor a tiež plynutie času, jeho minúty, dni a roky." Výrazne sa to prejavilo v jeho esejistickej knižke Zem Ulro, kde sa domáha práva pre už zdegradovanú predstavivosť, ktorú ovládli triumfátori racionalizmu, vysoko vedeckých metód a pretechnizovanej civilizácie. Nehromží na pokrok, ale je za renesanciu ducha, oslnenie krásou, vyjadrenie zmyslovej reality. Preto sa stále a ustavične vracia k tvorbe iných - ich literárnym portrétovaním, úvahami, prekladmi, historicko-literárnou analýzou, priamymi výpismi z ich diel, poetickou reflexiou. Biblia ako kniha kníh je tou povestnou Mekkou tvorcu. Vandruje po iných civilizáciách, aby sa inšpiroval a vniesol do tej našej iný rozmer. Návraty v čase, v tom zažitom i v tom historickom, sú neoddeliteľnou súčasťou jeho tvorby.
Ladislav Volko