Hrdá samota (Szlovák)
Čo je tvoja hrdosť
lietajúca medzi listami jazmínu
proti ktorejkoľvek najmenšej hviezde
proti večnosti mračna putujúceho
okolo zeme keď z času na čas
zatína zuby do skál
aby sa pri pleskote slnca rozletela
ó hrdosť premenená
na všetko čokoľvek vydychuje
človek červ a sup
tvoriaci neviditeľné priateľstvo
od času do času
Čo je tvoja hrdosť
rastúca zo zeme
mlčanlivá a obnažená
aj na ňu možno vytesať nápis
samotný v samote nejestvujúci
bez veku bez veku
Čo je tvoja hrdosť
odiata do kvetu
od času do času
nič nevie o sebe
letí a spieva si
do smiechu do plaču
bez veku bez veku
Kiadó | Vydavateľstvo Slovenský Spisovateľ |
Az idézet forrása | Pavel Bunčák: Hrdá samota |
|
Büszke magány (Magyar)
Egy nietzschei motívumra
Papírhegyekből vadpatak zúg alá,
s táncritmusban zsoltárokat dörög,
az égen ezer éhes méh bolyong,
s fullánkjaival álmokat olt be az éj fölött.
Ó, nyugalmat! A nagy hegyek himnuszának rímei
etessék csak örökre két éhes szememet,
csak dicsőséges hangok előtt hódolhatok,
mit földi csúcsok húrján vihar-sárkány teremt.
A hegyoldal tüskéi közt, ím, mosolygó bimbó,
titkolózó rózsa; véres…
ó, illata idehozza gyermekévem álmát,
férfinak a tüske csak játékszer: édes.
Egyetlen mosolyért sorsom kockáztatni,
érzelmem tüzétől viaszként olvadni,
ma rabszolga lenni s holnap hóhér – soha!
Nap-látomás foglya akarok maradni.
Sárrá oldja izmom a könnyező szerelem,
amint kimondottam én a szót, soha Nem,
az édes melankólia meghal keserűen,
és kemény vagyok, kővé kövesedem.
Híd növekszik férfi és nő gyönyöréből!
Nem csábít el boldog sóhajuk sohasem.
Elég a nyugalom, a nagy-nagy ragyogás,
gyönyöröm az élet hangja – az eleven.
Kiadó | Madách, Bratislava |
Az idézet forrása | Pavel Bunčák Válogatott versek |
|