Šťastie (Szlovák)
Nohy nasledujú ruky po Karlovom moste a tie hladia Jána Nepomuckého aby mali viac šťastia ako on (čo však vieme o šťastí ľudí s tajomstvom? A kto ho nemá?) vtesnaný do malej tabuľky spútaný s chápavým mlčaním rozdáva bronz unášaný hučiacou vravou.
Kam mizne? Dotýkam sa ho a tápem reliéf sa zmenšuje vyhladzuje raz bude hladký ako ruky ktoré ho šúchajú a len niektorým čo mlčky prejdú po moste časom niečie iné ruky zanechajú v dlaniach reliéf. Feltöltő | Répás Norbert |
Kiadó | PERFEKT |
Az idézet forrása | Rana po štepárskom noži, Rímske a rýnske, časť: Prekročiť prah a... |
Megjelenés ideje | 2016 |
|
|
Szerencse (Magyar)
Károly hídon lábak kezeket követnek, és Nepomuki Szent Jánost bámulják, hogy nála szerencsésebbek legyenek (titokolt emberi szerencséről vajon mit tudunk? És kinek nincs?) kit apró táblába szorítottak, béklyóba vertek, ki zsibongó hangok árjától sodorva, megértő hallgatással bronzot osztogat.[1]
Hová tűnik? Botorkálva megérintem, dombormű tompul kisimul, egyszer sima lesz, mint az őt koptató kezek és idő múlásával csak néhány hidat némán átszelő tenyerében hagy hátra egy másik kéz domborművet.
[1] Domborított bronzfelületről fényt ver vissza.
|