Feldek, Ľubomír: Milovanie pred usnutím
Milovanie pred usnutím (Szlovák)Voľakde začalo sa dymiť z domu samotára a nastal súmrak. Milujeme sa, zatiaľ čo aj myšlienky nám pobehujú v hlavách, akoby sa kamsi chystali. Milujeme sa zbohom. Milujeme sa ospalí. Prvý odlieta z teba úsmev - ten motýľ, čo sa dnes večer páril s motýľom tvojich pier - tie odlietajú za ním. I tvoja vôňa odchádza vyspať sa do ruží. I tvoje mihalnice pomaly už na drobných nôžkach idú do mravenísk noci. Počujem tvoje nechty na juh rásť. Kútikom úst ti vyteká jarček: posledný dnešný hlas. Dve vlny tvojich pŕs sa vzopäli a stali sa z nich labute, čo roztvorili snehobiele perute a odťahujú, vraj do Dánska, posteľ i s nami, čo sa tesne pred usnutím milujeme, počuť zlatý koč. No tvoje oči, neposedné dvojčatá, tie ešte nespia a zatiaľ čo sa toto všetko deje, si pod viečkami vymieňajú miesta ako mesiac so slnkom. Prebúdzame sa - a znova si panna. |