Ez az oldal sütiket használ

A portál felületén sütiket (cookies) használ, vagyis a rendszer adatokat tárol az Ön böngészőjében. A sütik személyek azonosítására nem alkalmasak, szolgáltatásaink biztosításához szükségesek. Az oldal használatával Ön beleegyezik a sütik használatába.

Válek, Miroslav: Verse (Verše Német nyelven)

Válek, Miroslav portréja

Vissza a fordító lapjára

Verše (Szlovák)

Ladislavovi Novomeskému

Nie sú!
Už nie sú!
Akoby ani nikdy neboli.
Chodbami mozgu čiernu rakvu nesú,
ich nepáli to a nebolí.

Veď nočné mlyny básnikov sa krútia.
Ach, moja hlava,ako košík z prútia:
Čo namelieš,to postráca.
No, čože!
Veď je lacné svetlo Mesiaca.

Tak vidíš, básnik. Všetky luny zájdu.
Včuľ balansuj si na slnečnom lúči.
Si lopta, ktorú kopli do ofsajdu.
Ó, dobrí hráči! Až v nej duša skučí
ako pes do vlastnej kože zašitý!

Je po zvonení, je po zvonení.Už berú zošity.


Verse (Német)

Ladislav Novomeský gewidmet

Es gibt sie nicht.
Es gibt sie nicht mehr.
Als hätte es sie nie gegeben.
Durch die Gänge des Gehirns tragen sie einen schwarzen Sarg,
das kümmert sie nicht und schmerzt sie nicht.

Drehen sich doch die nächtlichen Mühlen der Dichter.
Ach, mein Kopf, wie ein Korb von Flechten:
was du mahlst, das verliert er.
Nun, was denn.
Das Licht des Mondes ist billig.

So siehst du, Dichter. Alle Monde gehen unter.
Jetzt balanciere auf dem Sonnenstrahl.
Du bist  ein Ball, den man ins Aus geschlossen hat.
Oh, gute Spieler. Bis in ihm die Seele heult
wie ein Hund, der in die eigene Haut eingenäht ist.

Es hat geklingelt, es hat geklingelt. Man sammelt
schon die Hefte ein.


Az idézet forrásaGedichte, Suhrkamp Verlag, 1969

minimap