Nie (Szlovák)
Nie, nedotýkaj sa ma, ja chcem byť celkom sama ako tá breza v poli, ktorú len jeseň bolí a ktorá nemá zdania o smútku bez milovania.
Tá breza odjakživa tu samučičká býva, nuž necnie sa jej ani za nehou, milovaním, hlavu jej nepomätie, že druhá rastie v svete.
Ťažko sa zabúdalo, ťažko sa vylámalo z pamäti, čo sa stalo, a z duše to, čo hrialo, a zo srdca, môj milý, ty. Dnes už nieto sily.
V pamäti, v srdci, v duši už nieto sily túžiť a snívať o tom svojom a chvieť sa nepokojom, keď v láske, ktorá vzplanie, nik nevie, čo sa stane.
Nie, nedotýkaj sa ma, ja chcem byť celkom sama, ako tá breza v poli, čo nevie, jak to bolí...[1]
[1] Báseň Nie je z básnickej zbierky Riziko a vyšla vo výbere poézie Pred zrkadlom. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1976. 160 s. Nie. S. 78.
Feltöltő | Répás Norbert |
Kiadó | Knižnica Antona Bernoláka v Nových Zámkoch |
Az idézet forrása | Krista Bendová (1923-1988), Výberová bibliografia, ISBN 978–80–970415–4-0 |
Könyvoldal (tól–ig) | 13-14 |
Megjelenés ideje | 2013 |
|
|
Ne (Magyar)
Ne, kérlek, ne nyúlj hozzám, maradnék inkább foszlány, mint mezőben e nyírfa, mely ősztől fakad sírva, ki szerelemről, búról sejtelem nélkül dúdol.
E nyírfa régtől fogva él itt egyedül, kongva, csapást oszlat, terelget, óvatos és szeretget, elméjét nem zavarja, hogy újnak nő a sarja.
Nehezen felejtették, és nyögve feszítették fel emlékből, mi segít, lélekből, mi még hevít, és te szívből édesem, nem szólsz többé kéjesen.
Emlékben, szívben, árnyban nincs már szufla a tárban magunkról ábrándozni izgulva ugrándozni, ha lobbanó szerelemben, senki sincs kegyelemben.
Ne, kérlek, ne nyúlj hozzám, maradnék inkább foszlány, mint mezőben e nyírfa, melynek nem ismert kínja...
|