Magický Magnetický Paríž
v boľavých krokoch Henryho Millera
Bradatý Pohyblivý Paríž
v Hemingwayovom lenivom smäde
Ryšavý Hnisavý Paríž
nepozvaný na flám malého fláma bez ušného laloka
Otáznikový Paríž?v mojom blúznivom blúdení
Chcem sa roztopiť tam
kde sa ópijal monsieur Baudelaire
kde sa pobil Rimbaud s Verlainom
kde Monet myslel na Temžu
kde sú ukryté všetky tie hlavy z Place de la Concorde
Za chrbtom cítim
priezračné oči poetických kurtizán
čo počítajú roky špinavým bulvárom
podľa vzoru vínnych štetcov
oblých víťazstiev
slávnych veží
a radujú sa zo smrti
keď okrídleným hriechom
píšu na chodník:
„Paríž je nahá veta.“
