Rúfus, Milan: Michelangelo
|
Michelangelo (Slovak)Niest’ bremeno a spievať. Ty si vedel, kto nosí krásu na krst. My už nie. My nevieme, my iba poznáme. Ako sa naťahujú hodinky. Koľko má kostí veľryba. I báseň. Ó, každý chĺpok, trikrát spočítaný, na tele krásy. Čo s tým, čo s tým? S múdrením, ktorým pribúda ničoty ako vlčej tmy - a básnik, zhodený jazdec, z jamky po podkove chce stvoriť kona. Úzkosť, únava... Jak deti v lese sme zablúdili v mnohom. A krása, ktorá tykala si s Bohom, sama sebe dnes rozpráva zmätene, čudné veci.
|
