Lorelaj (Slovak)
Už padli staré ideále v nezvučný minulosti taj. Čo ešte chce tam na tej skale s tou lýrou krásna Lorelaj?
Jej spev zanikol v kladív hluku. Cez oči tečie práce pot. Zo strún si vymotala ruku, pozerá v diaľny neba zvod.
Vyhupol mesiac v nebo bledý. Kde rybár? Kde je jeho čln? Jej oko jasné slzy cedí do onemelých, tichých vĺn.
Niet rytiera, čo v oslepení by búšil sa vo žuly hruď. Hľa, padá biedna v roztúžení za slzou v more — zabudnúť. Uploaded by | Répás Norbert |
Publisher | Zlatý fond denníka SME / zlatyfond.sme.sk |
Source of the quotation | Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Katarína Šusteková, Miriama Oravcová, Bohumil Kosa, Monika Morochovičová, Robert Zvonár, Gabriela Matejová, Tomáš Sysel, Martin Droppa, Pavol Tóth, Peter Krško, Petra Vološinová, Mich |
|
Lorelej (Hungarian)
A múlt eszmények már az emlék néma titkába hulltak el. Azon a sziklán mit keres még lantjával a szép Lorelej?
Dala pöröly-csapásba fulladt. Szemébe veríték csepeg. Ujjai a húrról lehulltak, messzi mennybe néz réveteg.
Fölszállt a sápadt hold az égre. Hol a halász? S csónakja hol? Lorelej könnye, szeme éke a csöndes hullámokba hull.
Nincs már lovag, ki elbűvölten melle gránitját döngeti. S ő vágytól, könnytől meggyötörtén habokba hull - felejteni.
Uploaded by | Répás Norbert |
Publisher | Kozmosz Könyvek (Budapest) |
Source of the quotation | Cseresznyevirágok balladája, Szlovák költők antológiája |
Bookpage (from–to) | 112-112 |
Publication date | 1986 |
|