Reisel, Vladimír : Comte de Lautréamont (Comte de Lautréamont in Hungarian)
Comte de Lautréamont (Slovak)Zomieraš dvadsaťštyriročný v izbe osvetlenej žeriavmi samoty Najkrajšej láskavej priateľky na opustenom ostrove kde sú ľudia Tí čo nevidia nepočúvajú necítia Ty si im to hovoril A my to opakujeme po tebe My čo sa dívame večne na teba ďalekohľadom tvojich slav závratných jak osud Áno hovoril si hlasno ale bez ozveny Tak ako budeme hovoriť i my Jedného večera nastane zrazu gigantické ticho ulice sa zastavia ako oslice To bude koniec tyranie Budeme i my tápať v tme a nahmatávať novú skutočnosť Stretneme sa zase s tebou Krásny mladý comte vy ste tu dobrý večer ako dlho sme sa nevideli Hoci som sa díval na vás každý deň rozšírenými očami Ste to vy je to uveriteľné Sú to všetci ktorých zavrhli Áno ste to vy Je noc Bez hviezd Bez strachu Len rosa padá tak ako inokedy A vy tu stojíte Pod smutnou vŕbou A píšete Nedopísané spevy My tiež Budeme Umierať Ako zavraždené holuby Tak sa naplní proroctvo besných tohto sveta Ktorý zabíja ľudí vidiacich a jasných Nenapadnutých hadom Tak je Treba zavraždiť tieto krvavé ústa sopku pravdy Spáľte rušiteľov nábožného pokoja Obeste ozveny Aké to bude všetko krásne Umierať Bez slova Bez výkriku Bez jediného slova útechy
|
Comte de Lautréamont (Hungarian)Huszonnégy éves vagy és haldokolsz szobád fényforrása egy-egy magányos daru Legszebbik szeretőd magánya torony egy lakatlan szigeten melynek lakói Nem látnak nem hallanak nem éreznek semmit Nekik mondtál el mindent S mi most elmondjuk utánad Nekünk kik már örökké szavaid távcsövén keresztül látunk téged e szavak szédítők akár a sors Igen te szóltál fennhangon de visszhangtalanul Úgy ahogyan mi is szólunk majd Egy este váratlanul beáll a gigantikus csönd szamárkanca módjára megtorpannak az utcák Akkor elérkezik a zsarnokság vége Sötétben tapogatózunk mi is rálelünk egy új valóságra ujjainkkal S találkozunk majd ismét veled Szép ifjú comte nahát ön itt jó estét bizony rég nem láttuk egymást Pedig én nap mint nap tágra nyitott szemmel bámultam önt Hát ön az egyszerűen hihetetlen Itt vannak mind az elátkozottak Igen ez ön Éjszaka van Csillagtalan Félelemtelen Csak a harmat pereg úgy mint bármikor máskor És ön itt áll Egy szomorúfűz alatt És írja Befejezetlen énekeit Mi is Úgy fogunk Haldokolni Akár a meggyilkolt galambok S beteljesednek az ördögtől megszállottak szavai e világon Mely elpusztítja a látókat és a tisztákat Akiket nem mart meg a kígyó Úgy legyen Agyon kell verni e vérző ajkakat az igazságot köpő vulkánt Megégetni kik ájtatos békénket megtörik Akasszátok fel a visszhangokat De szép is lesz majd egyszer Meghalni Szó nélkül Kiáltás nélkül Egyetlenszónyi vigasz nélkül
|