Krvavé sonety (XV.) (Slovak)
Cit! — vyčítať mi niet čo svedomiu, že v tiesni tým mi zvrelo vnútro citom; som patriota,[22] bárs som Slavian pritom! Nežiadam zamak krivdy nikomu,
a na vlasť mal bych zhŕňať pohromu? Lže, kto by tvrdil! — V slavian-duši bytom dlie dobrota, čo v korci okopitom sa zdieľa s blížnym z domu do domu…
I Slovák objíma zem rodnú s všetkou ľúbosťou; oltárom mu Tatry štít; sťa pozostatky ctí si kosti predkov — Nemusím tedy pokrytcom sa kryť, keď, nezľakaný utŕhačstva pletkou, som v srdci zladil svätý dvojný cit.
*
Či moja Slovač, kŕdeľ sokolí, nepoletela tobôž pod zástavy? krv necedí? v plač svojich neodvraví na ružu rany: oj, nie! nebolí…?
Veď úfa: odzvonené svevoli! čo popečkovala[23] s jej žitia právy, jej jazyk vyhnala v hôr úval tmavý, jakby to ľudské zvuky neboli.
Vie: vlasť je mať, čo krajec s láskou podá každému decku, prázdna vrtochov; len ktorí štedrú pravicu jej vodia sebecky, tí ju robia macochou; však s búrkou prejde i tá nepohoda: to posilou jej v boji! útechou…
*
23popečkovať — zahrávať si, zneužívať
Uploaded by | Répás Norbert |
Publisher | Európa Könyvkiadó-Tatran Kiadó (Budapest-Bratislava) |
Source of the quotation | Pavol Országh Hviezdoslav / Véres szonettek, Krvavé sonety |
Bookpage (from–to) | 62+64 |
Publication date | 1978 |
|
|
Véres szonettek (XV.) (Hungarian)
Érzés! - lelkem aggódva így remeg, de nem kell semmit a szememre vetnem: hazafi is vagyok, de szláv is egyben; ártalmára senkinek nem teszek,
s hazámra gyűjtenék balvégzetet? Hazug, ki ezzel vádolna! - A szlávnak jó lelke van, s szétosztja a kiáradt véka fölöslegét a többinek...
A szlovák is átöleli hazája földjét, a Tátra oltár néki fenn; ősei hamvát hódolattal áldja. - Képmutatóként nem is fedezem magam, mert nem riaszt a pletyka árja, s együtt őrzi e két érzést szivem.
*
Vagy szlovák népem sólyom-serege a zászlók alá büszkén nem repült-e? Nem omlik vére árja sose szűnve? Övéi sebén nem sajdul sebe?
Hiszi: betelt az önkény végzete, mely torát rajta törvényekkel ülte, s nyelvét sötét hegyek zugába űzte, mintha nem volna emberi zene.
Tudja: egyforma szeretettel osztja fiainak kenyerét a haza, s csak kik önzőén vezetik, a jobbja csupáncsak őmiattuk mostoha; de szebb kor jő a vész múltán a rosszra ez a harcban ereje, vigasza.
*
Uploaded by | Répás Norbert |
Publisher | Európa Könyvkiadó-Tatran Kiadó (Budapest-Bratislava) |
Source of the quotation | Pavol Országh Hviezdoslav / Véres szonettek, Krvavé sonety |
Bookpage (from–to) | 63+65 |
Publication date | 1978 |
|
|