This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

Arany János: Ladislav V (V. László in Slovak)

Portre of Arany János
Portre of Hviezdoslav, Pavol Országh

Back to the translator

V. László (Hungarian)

Sűrű setét az éj,
Dühöng a déli szél,
Jó Budavár magas
Tornyán az érckakas
Csikorog élesen.

„Ki az? mi az? vagy úgy -”
„Fordulj be és alugy
Uram László király:
A zápor majd eláll,
Az veri ablakod.”

A felhő megszakad,
Nyilása tűz, patak;
Zúgó sebes özönt
A rézcsatorna önt
Budának tornyiról.

„Miért zúg a tömeg?
Kivánja eskümet?”
„A nép, uram király,
Csendes, mint a halál,
Csupán a menny dörög.”

Megcsörren a bilincs,
Lehull, gazdája nincs:
Buda falán a rab
- Egy-egy felhődarab -
Ereszkedik alá.

„Hah! láncát tépi a
Hunyadi két fia -”
„Uram, uram, ne félj!
László, tudod, nem él
S a gyermek, az fogoly.”

Mélyen a vár alatt
Vonúl egy kis csapat;
Olyan rettegve lép,
Most lopja életét...
Kanizsa, Rozgonyi.

„Kettőzni kell az őrt,
Kivált Mátyás előtt!”
„Mátyás, az itt maradt,
Hanem a többi rab –
Nincsen, uram, sehol.”

A felhő kimerült,
A szélvihar elült,
Lágyan zsongó habok
Ezer kis csillagot
Rengetnek a Dunán.

„El! míg lehet s szabad!
Cseh-földön biztosabb.”
„Miért e félelem?
Hallgat minden elem
Ég s föld határa közt.”

Az alvó aluszik,
A bujdosó buvik;
Ha zörren egy levél,
Poroszlót jőni vél
Kanizsa, Rozgonyi.

„Messze még a határ?
Minden perc egy halál!”
„Legitten átkelünk,
Ne félj uram: velünk
A gyermek, a fogoly.”

Az alvó felvirad,
A bujdosó riad;
Szellő sincsen, de zúg,
Felhő sincsen, de búg
S villámlik messziről.

„Oh adj, oh adj nekem
Hűs cseppet, hű csehem!”
„Itt a kehely, igyál,
Uram, László király,
Enyhít... mikép a sír!”

Állj meg, boszú, megállj:
Cseh földön űl a rab;
Cseh földben a király,
Mindég is ott marad,
De visszajő a rab...! 



Ladislav V (Slovak)

Noc; tma ni žúzoľ. Juh
buráca. V oblohu
čnie hrdo Budín-hrad,
s veže mu škripotať
čuť z kovu kohúta.

 „Kto to, ký pohyb? i —“
„Len obráť sa a spi,
môj kráľu, Ladislav:
raz stečie leji splav,
tá šibe do okien.

Tu mračien prietrž, z nich
prúd vody, ohňa šprih — :
potopu cez odkvap
medený šústa žľab
s bášt, štítov Budína.

 „Čo hučí množstva val?
Chce, by som prisahali“
„Ľud, pane králu, ten
sta smrť je tichý, len
na nebi zhrmí vše.

Hrk! putá, spadly s nôh,
bez gazdu —: po múroch
budínskych tíško v hĺb
— tu i tam chmáry chlp —
sa väzni spúšťajú.

 „Hach! lámu okovy
si Huňadovi — ľvi —“
„Strach, pane, márny tiež!
Ladislav umrel, vieš,
a decko zajaté.

V úvale pod hradom
sa sišiel húfec vtom;
tak placho tiahne: včuľ
s životom uvrznul...
Kaniža, Rozgoň to.

 „Tra zdvojnásobiť stráž,
zvlášť kde dlie Matiaš!“
„No, Matej, v chládku sní,
lež väzni ostatní —
tých, pane, nikde niet.'

Oblak sa vybúril,
víchor sa vyzúril.
V šept znežnel vín prv vztek,
na tisíc hviezdičiek
kolíšu v Dunaji.

 „Preč, pokým ešte ľza:
zem česká — istejšia.
„Nač’ báť sa, králu môj?
Hla, živly na pokoj
šly v sveta priestore.“

Spáč spánku zažíva,
kto zbeh, sa pokrýva;
nech zšuští na kre list,
už drábov vidí ísť
Kaniža, Rozgoň to.

 „Ďaleko pomedzie?
Co chvíľka, smrť v nej tkvie!“
„Hneď prezeň sme; i shoď
tieň, pán môj: s nami, toť,
i decko, zajatec.

Svit spáča prerve v snách.
potulovača strach;
ni vánku, šumí však,
ni mráčka, ale jak
hluk, blesk by z diaľavy —

„O, osviež pery mi
priam. Cechu úprimný!“
„Tu kalich, piže zdrav’,
môj kráľu, Ladislav,
ukája... sťaby hrob !

Stoj, pomsta, spočiň — zdriem:
má väzňa česká zem;
kráľ tobôž v zemi tej,
aj zostane vždy v nej,
však väzeň vráti sa...



Uploaded byRépás Norbert
PublisherMatica slovenská a Kníhtlačiarsky Účastinársky Spolok, Turčiansky Sv. Martin
Source of the quotationSobrané spisy básnické, sväzok XV., preklady maďarských básnikov
Bookpage (from–to)99-101
Publication date

minimap