This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

Arany János: Úľava (Enyhülés in Slovak)

Portre of Arany János
Portre of Hviezdoslav, Pavol Országh

Back to the translator

Enyhülés (Hungarian)

Kél és száll a szív viharja

Mint a tenger vésze;

Fájdalom a boldogságnak

Egyik alkatrésze;

Az örömnek levegőjét

Megtisztítja bánat,

A kizajlott búfelhőkön

Szép szivárvány támad.

 

Tegnap a remény is eltört,

Az utolsó árboc,

Csupán a kétség kötött egy

Gyarló deszka-szálhoz:

Ma fölöttem és alattam

Ég és tenger síma;

Zöld ligetnek lombja bókol

Felém, mintegy híva. -

 

Nem törik a szenvedő szív

Oly könnyen darabbá,

Csak ellágyul, s az örömre

Lesz fogékonyabbá;

Mint egy lankadt földmüvesnek

Pihenő tanyája:

Kész boldogság lesz neki a

Szenvedés hiánya.

 

Nincsen olyan puszta inség

Hogy magának benne

A halandó egy tenyérnyi

Zöld virányt ne lelne;

És ha ezt a szél behordta

Sivatag fövénnyel:

Megsiratja... de tovább megy

Örökös reménnyel. -

 

Sivatagja életemnek!

Van pihenő rajtad;

Vészes hullám! szív-hajómat

Nem szünetlen hajtod;

Ha nehéz bú és nehéz gond

Rossz napokat szerze:

Kárpótolja a nyugalom

Enyhületes perce.

 

1852



Uploaded byP. T.
Source of the quotationhttp://mek.niif.hu

Úľava (Slovak)

Vzniká, tiahne búrka srdca

rovno morskej, veru;

bolesť býva blaha časťou,

jejž len Boh zná mieru ;

vzduch radosti prečistí žiaľ,

i keď vyvztekané

už zármutku mračná, na nich

krásna dúha vstane.

 

Včera druzgla už i nádej,

sťažeň sám, len čo mi

pochybnosť podvrhla krehkú

dosku stred pohromy:

dnes podo mnou, nado mnou je

hladké more, nebe;

háj mi kýva sviežou chvojou,

jak by zval ma k sebe. —

 

Nepuká tak ľahko srdce,

čo jak bôľ v ňom pipre:

zmäkne len a pre radosti

zvnímavie a skyprie;

svätvečer jak roľníkovi,

minúc robôt piatok:

plným blahom stane sa mu

útrap nedostatok.

 

Niet tak pustej biedy, kde by

smrteľník si chtivý

nenašiel hoc na dlaň šíre

kus zelenej nivy,

a keď tú zahrabal vietor

v piesčin nekonečnu:

oplače ju... dial však stúpa,

v duši nádej večnú.

 

Púšť ty žitia, mám tiež v tebe

spočívadlo malé;

búrny prúde, loď mi srdca

nepoženieš stále;

ak mi ťažký žiaľ, strasť ťažká

zlé dni spôsobilý:

nahradí ich úľava vše

v odpočinku chvíli.



Uploaded byRépás Norbert
PublisherMatica slovenská a Kníhtlačiarsky Účastinársky Spolok, Turčiansky Sv. Martin
Source of the quotationSobrané spisy básnické, sväzok XV., preklady maďarských básnikov
Bookpage (from–to)109-111
Publication date

minimap