Válek, Miroslav: Už koľkú noc

Studený vietor okenicou plieska,
v ďalekých výškach bzučí hviezdny roj.
Už koľkú noc,
už koľkú noc tak ťažko je jak dneska?
Si jediná láska moja, šťastie moje, osud môj.

Bdiem celú noc jak postrelené zviera.
Strach obklopil ma ako bodľače.
Čomu sa zdravá myseľ veriť vzpiera,
zúfalé srdce stokrát oplače:

Ak neľubiš ma, nemáš ma už rada,
tak aspoň jedným chladným riadkom vysmej sa.
Veď moja láska, čo tak kruto stráda,
nebude preto menšia, hrdosť pyšnejšia.

Studený vietor okenicou plieska,
v ďaľekých výškach bzučí hviezdny roj.
Už koľkú noc,
už koľkú noc tak ťažko je jak dneska?
Si jediná láska moja, šťastie moje, osud môj.

The cold rain’s pattering on a window pane
at distant heights buzzing swarms of stars shine.
Night after night,
countless of them I sleep in pain.
You are the only love, happiness, destiny of mine.

Been awake for whole night like a wounded beast.
The fear seized me with its thorns.
What sober mind tries to resist,
desperate heart hundred times mourns.

If you do not love me, care for me no more
send me just one cold-line sneer
My love, which has so much borne,
won't be weaker nor the pride to me dear.

The cold rain’s pattering on a window pane,
at distant heights buzzing swarms of stars shine.
Night after night,
countless of them I sleep in pain.
You are the only love, happiness, destiny of mine.