This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

Stacho, Ján: Uspávanka

Portre of Stacho, Ján

Uspávanka (Slovak)

To telo v plienkach je prach z prachu tvojho tela,
nuž jeho nechtíky premieňaš na perleť,
lopatky na krídla a celé na anjela.
Keď zo sna vykríkne, to do tmy vzbĺkne med.

Svoj spánok nakladáš do papierových lodí,
vezú ho do mora, v ktorom soľ vyzváňa.
Keď polnoc odbíja, vychádza vodník z vody
a hviezdy ráňa a ráňa až do rána.

V ústach ti zacvendžia iskrivé plutvy zlaté.
A morským pannám vždy mesačné svetlo trús.
A ďalej budeš chcieť pliesť piate cez deviate
a z úst ti vyletí pieseň a divá hus.

A strážny anjel ho každú noc vybozkáva,
aby sa do jeho košieľky obliekol.
Nad ránom v kuchyni zavonia mletá káva,
muž ide do práce, ty zasa po mlieko.

No na svitaní vše červený býva azúr!
V čepeli vidno svet, vraždiť vie brata brat.
Vyraz im z ruky nôž a úpenlivo zazúr.
Nech nikto nevidí viac guľometmi siať.



Uploaded byRépás Norbert
PublisherZlatý fond denníka SME / zlatyfond.sme.sk
Source of the quotationDigitalizátor: Literárna nadácia Studňa, Copyright © 2008 Ján Stacho, dedičia

Altatódal (Hungarian)

E test a pólyában — tested porában érett,
szemednek fényes gyöngyház kicsi körme
lapockái szárnyak, fehér angyallá nézed.
Ha álmában felsír, méz csurran a csöndbe.

Almodat könnyű papírhajókba rakod,
tengerbe, csengő só felé visz az útja
Éjfélkor vízimanót vetnek fe l a habok,
csillagot kerget, s reggelig meg nem únja.

Szikrázó arany-uszony zenél ajkad szélén,
Szórj holdfényt, sok-sok tengeri sellő várja.
S később már ravasz, körmönfont szóval élnél,
de szádból vadliba és dal kél szárnyra.

S az őrangyal minden éjjel megcsókolja,
hogy ingecskéjét csellel felölthesse.
Hajnalban kávészaggal telik meg a konyha,
férjed munkába indul, te a tejüzletbe.

Ám virradatkor vörös az ég azúrja!
Kivont penge a lég, testvér a bátyját ölné.
Üsd ki a kést kezükből, bátran, lángra gyúlva;
Ne halljunk fegyverlövést soha többé.



Uploaded byRépás Norbert
PublisherMadách-Posonium Könyv- és Lapkiadó Kft.
Source of the quotationIrodalmi Szemle ISSN 1336-5088 / 1965/5
Bookpage (from–to)480-480
Publication date

minimap