This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

Stacho, Ján: Őrség (Post in Hungarian)

Portre of Stacho, Ján

Post (Slovak)

K výročiu Povstania


A predsa prach pod ohnivým spôsobom
slova,
človek,
dvíham. Tri kroky za mŕtvymi odchádzajú
vône.

Ó, vtáci, modlitební, modlitební!

Semenne býčí v kňazsky čistom slnku, granát
a výbuchy v predpovedi Hamletovej lebky
pod hrobom lampy, zabrzdenej hlinou,
kedy sa udieva ich príbeh.

Pýtam sa, čo je pravda, žeravý hrot v chlebe
proti hrudi, vôkol srdca
prechádzajú vtáci.

Na víno siahni, z môjho chleba
pretrváš. Medzi dvoma alabastrovými kostolíkmi, uprostred
detských očí v čase
plnom trávy (zvony spia
pod smútočným flórom sadzí), v zrelom ovocí
(smršť krídel, ó,
kiež sa zarchanjelí!) prebúdzam sa
živý. V šľapajach mŕtvych
vstávajú vône na žriebäcích nohách.

Mŕtvi. Sunúť kvety po semene
zo svetelných býkov. Ten číry hlahol! Oni,
mŕtvi.

Svet
v oceli sa zrkadliaci. Slepé jadrá
očí, spev strmhlav do hrobu a nohy
na mesiaci.

Odchádzate. Po dvadsiaty raz
k živým
po vašich stopách vracajú sa vtáci.

A spievajú v trvaní svojom.



Uploaded byRépás Norbert
PublisherZlatý fond denníka SME / zlatyfond.sme.sk
Source of the quotationZážehy (1967) Digitalizátor: Literárna nadácia Studňa Copyright © 2008 Ján Stacho, dedičia
Publication date

Őrség (Hungarian)

A Felkelés évfordulójára


S én mégis lázban égve kiáltom égre
a szót,
ember.
A holtak után, három lépésre lemaradva,
elvonulnak az illatok.

Ó, zsoltáros, zsoltáros madarak!

A papos tisztaságú napban bikamagvasan
gránátok s robbanások Hamlet koponyája jóslatát beteljesítve
az agyaggal zabolázott lámpás sírdombja alatt
játszódik le tragédiájuk.

Kérdezem, mi az igazság, izzó tőrhegy a kenyérben
szemközt az ember mellkasával, a szíve körül
madarak szállnak.

Hörpintsd ki borod, az én kenyerem
tovább fog éltetni. Két pici alabástrom kápolna között,
gyermekszemek közt az időben,
melyet benőtt a fű (harangok szunnyadoznak
a korom gyászfátyla alatt), az érett gyümölcsben
 (viharzó szárnyak, ó,
arkangyalokká szeretnének válni!) élve
ébredek fel. A holtak lábnyomában
illatok futnak csikólábakon.

Halottak. Virágokat halmozni a fénybikák
magvaira. Az ám a tiszta zengés! Ők
halottak.

Acél
tükrében visszavert világ. Szemek
vak magvai, fejjel lefelé sírba szálló ének s lábak
a hold porában.

Elvonultok. Immár huszadszor
és nyomotokban
az élőkhöz a madarak visszarepülnek.

És énekelnek, énekelnek.



Uploaded byRépás Norbert
PublisherEurópa Könyvkiadó-Tatran Kiadó (Budapest-Bratislava)
Source of the quotationXX. századi cseh és szlovák költészet
Bookpage (from–to)410-412
Publication date

minimap