Čo ti dnes poviem, dievča moje?
Že si mi viac než osudom,
viac ako láskou: obidvoje
obstojí Bohu pred súdom.
Naložil na nás vrchovato.
Jeseň sa blíži ku zime,
čo nesieme to. Ako sviatosť.
Na pokyn srdca – musíme.
Len pierko z vtáka Ohniváka
znieslo sa dnes na tichú zem.
Kiež Boh ti žehná, že si taká.
Ja nežehnám: ja milujem.
Za všetky šípy z Jeho luku
nepľuvnem Bohu do neba.
Jednonohý dnes dvíham ruku
a prisahám Mu na teba.
Milovaná i milujúca.
To, čo sa tebe podobá:
z tiesnivých chorôb môjho srdca
jediná šťastná choroba.
Netreba písať na oblohu,
dievča moje. Nie, netreba.
Preto dnes osudu a Bohu
potichu vďačím za teba.
