This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

Mihálik, Vojtech : Élő szülők árvái (Siroty žijúcich rodičov in Hungarian)

Portre of Mihálik, Vojtech

Back to the translator

Siroty žijúcich rodičov (Slovak)

Vzdialené oči, čo všetkému rozumejú,
majú siroty žijúcich rodičov.
Hľadeli do nemých, nadutých tvárí,
v ktorých sa rozbila láska,
ich krehké myšlienky šľahalo sebectvo,
nevera pri nich si odopínala gombičky
a videli aj obnaženú bolesť samoty.
Siroty žijúcich rodičov
nevravia: Boli sme v divadle,
otecko priniesol rybu.
Hovoria: Otecko u nás už nebýva,
mama sa bude vydávať,
len čo jej povolia rozvod.
Do ich dospelých očí
zmestí sa bába i frivolný úškrn.
Trasú sa, trasú
v príboji hystérie
a zhrdené, zranené srdce tých,
čo nevládzu sami niesť krivdu,
špinavú spálňu pred nimi otvára,
nenávisti ich učí.
Siroty žijúcich rodičov
sú zabudnutou, zmrznutou slzou
v jarnej záhrade.
Keď pôjdeš z výletu,
ovenčená džavotom svojich dcér,
aj pre ne odtrhni úsmev a kvet,
pre ne,
pre privčas múdre a smutné
siroty žijúcich rodičov.



Uploaded byRépás Norbert
PublisherKalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV
Source of the quotationBásnické dielo - Vojtech Mihálik, ISBN: 978-80-8101-373-7
Bookpage (from–to)165-166
Publication date

Élő szülők árvái (Hungarian)

Messze néző, mindent tudó, fáradt szemük van
az élő szülők élő árváinak.
Ők ismerik a konok arcokat,
melyekről lehullt a szerelem,
s a gyöngédség hamvát önzés seperte le,
a hűtlenség szemük láttára dobta le köntösét,
s látták a magány meztelen, letarlott kínjait.
Az élő szülők árvái
sohasem mondják: színházban voltunk,
apu ma halat hozott nekünk.
Ezt mondják: apu már nem lakik velünk,
a mama újra férjhez megy,
amint kimondják a válást.
Koravén, felnőtt szemükben
elfér a hajas baba s a torz vigyor.
Vad hisztériák
sodrán reszket a lelkűk.
A terhüket nem bíró szülők
megvetett s megsebzett szivén át,
szennyes hálószobákba látnak. S az ő szívüket
megülte már a gyűlölet.
Élő szülők árvái —
tavaszi kertben elvetélt, fagyos,
elhagyott könnyek.
Ha csacsogó, vidám
kislányaiddal réten kóborolsz,
gyújts majd nekik is mosolyt és virágot,
nekik,
az elő szülök árváinak
Akik már most oly búsak, bölcsek.



Uploaded byRépás Norbert
PublisherMadách Könyv- és Lapkiadó (Bratislava)
Source of the quotationVojtech Mihálik - Válogatott versek
Bookpage (from–to)42-43
Publication date

minimap