Krasko, Ivan : Solitudo
Solitudo (Slovak)Ó, Bože úbohých a ponížených, modlitbu moju milosrdne prijmi! Ty veľký, pretože Si Bohom malých, u nôh, ó, uzri Svojho najmenšieho, jak bez nádeje predkladá Ti, jak beznádejne vykladá Ti nezmernú veľkosť úbohosti svojej. Bez zásluh leží v prachu nízkej zeme, hľa, nepatrnosť biedna medzi všetkým tvorstvom: Olejom nemazala rany uhnetených, holúbka nesložila na Tvoj oltár, a nikdy nezvonila slávné Resurrexit! Ó, Bože úbohých a ponížených, kým príde veľké mlčanie, kým príde veľké mlčanie – modlitbu moju smutnú milosrdne prijmi!
|
Solitudo (Hungarian)Alázatosak, szegények Istene, imám kegyesen fogadni ne késsél! Te hatalmas, mert esendők Istene vagy, legtörpébb híved, nézd, lábad elé hull, reménytelen mondani Néked és Eléd helyezni hasztalan nagyságát végtelen kicsiségnek. Földed porát érdemtelen gyúrja, és legtörpébb a teremtmények közt: Oltárod selymére galamb se száll most, bús sebeket szentelt olajjal nem kent, sohasem hangzott ünnepi Resurrexit! Óh, szegények, törpék Istene halljad, míg a nagy hallgatás ideje jönne, míg a nagy hallgatás ideje jönne – szomorú imám fogadd kegyesen!
|