Ave Eva (19 - 24) (Slovak)
19
Ach aký krásny je človiečik v lone matky Uzlíček náreku a nad ním úsmev sladký ach ja ťa rozviažem ako puk ružový ty moje tajomstvo zverím ťa mužovi ktorý sa s úžasom na toto všetko díva Nie žena nie je sneh lež páľa náruživá Hej žena vlna je lež kolá poháňa na mlyne poznania na mlyne poznania
20
Hej krásu zachráni to zrnko čo v nej čaká Jadierko krása má a to sa nenaľaká keď príde lupienky okmásať víchrica az ona oťažie tak ako vinica a potom blažený budeš sa na ňu dívať Pod listom vejára bude svoj strapec skrývať A ty ho odkrývaš tichučko pomaly Hieroglyf prostoty vyrytý do skaly
21
Sychravý november tisne sa k teplým kútom a ona číta si v denníku vyblednutom Hmla ide po svete a všetko zotiera Žena sa prikláňa k ohníkom večera Je sama sama je Ach Bože vládca zmarov čo sa to kotúľa po žliabku vrásky tvárou a padá na ruku ktorá knôt zažíha trasľavé svetielko na ktoré tma číha
22
Ja k slzám dojatý vyznávam Ave Eva Pod srdcom krylas’ ho hriešnika ktorý spieva a ktorý kajúcne vyberá slová chvál Ej veľa dala si a veľa som ti vzal A predsa myslíš si Krásne to bolo synku A hľadíš cez závoj na čerstvú konvalinku čo vtedy pripáli na svadobný tvoj šat Ej život krásny je no prudký máva spád
23
Ja neraz otváram tú modlitebnú knižku kde z konvalinky spí práchnivý páper zvyšku a šepkám do ticha do mája lupeňov Halúzka okvetia jedno si so ženou mladucha kvitnúca to si ty jabloň biela A preto vyhrávam na harfe tvojho tela jak slepý vánok hrá v belostných korunách dotykmi ľahkých včiel bežiaci po strunách
24
Ó stromy smrteľné ó luny vychodiace ó ženy ľúbezné pod mojím čelom spiace ó torzá Venuší v závejoch rozvalín mramory hladené vrátené v lono hlín ó stĺpy zlámané ó klenby pochované minulé dotyky ľúbiacej vašej dlane to všetko vo mne je jak jadro v orechu večné a žijúce nahé a bez hriechu Uploaded by | Répás Norbert |
Publisher | Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV, Bratislava |
Source of the quotation | Ján Kostra, Lyrika |
Bookpage (from–to) | 131-132 |
Publication date | 2014 |
|
Ave Eva (19 - 24) (Hungarian)
19
Ó, anyja ölében mily gyönyörű a csöppség, mosollyá édesíti a sírásnak görcsét. Ó, én feloldalak, termő méhem éke, s bimbóként adlak át a férfi kezébe, ki ámulva bámul a születő csodára. Ah, nem hó az asszony, de szenvedélyek láza. Ah, hullám az asszony, kerekeket hajtva árján forog, őröl az ismeret malma.
20
Hej, szépséget menthet még a csíra, mely benne fittyet hány a szirmokat rabló fergetegre, s eljövendőt őriz nem rettenve, bátran, szőlőként nehezül a lét viharában, És ujjongva nézheted venyigén a terhet, megérett fürtjét, melyet levél alá rejtett. Te némán felfeded a titokra várva, egyszerűség jele van itt kőbe vájva.
21
Langy sarokba békül a novemberi szélvész, naplót lapoz a nő, és fakult sorokat néz, köd van a világban, mindent búval terít, tűzhelynél az asszony vacsorát melegít. Ah, enyészet ura, isten, nézd, mily egyedül van. Az arcom ráncmedrében mi az, ami halkan a kezemre csöppen, s csillan, mint az ékkő, s mely köré sötétség leselkedve éjt sző?
22
Könnyeket hullajtva suttogom: Ave Éva, szívedbe zártad a bűnöst, ki elalélva, bűnbánón keres dicséretedre jelzőt. Sokat vettem, s adtál, és te mégis fennkölt mosollyal biztatsz, hogy szép volt a múltunk tája, fátyladon át nézel az üde gyöngyvirágra, amely menyasszonyi ruhádon fehérlett. Ej, szép, szép, csak sebes sodrású az élet.
23
Az imádságos könyvet gyakran lapozgatom, hol néhány szál porladó gyöngyvirágszirom emlékezik, alszik, s halkan súgom nekik: Virághajtó ággá a lány növekedik, hófehér almafa lesz, szirom minden ágán. Ezért játszom úgy most én a tested hárfáján, ahogy vak szél játszik a kék facsúcsokon, méhek bársonyával járva a húrokon.
24
Ó, halált hozó ágak, feljövő holdsarló, szerelemteljes asszony, emlékemben alvó, ó, Vénusz torzója, rommá omlott állvány, az anyag ölébe visszadobott márvány, kettétört oszlopívek felfordított kelyhe, simogató tenyered cirógató kedve, mint dió lágy bele, bennem él szüntelen mindez meztelenül, ártatlan, bűntelen.
Uploaded by | Répás Norbert |
Publisher | Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry (SVKL) |
Source of the quotation | Ján Kostra, Ave Eva, Válogatott versek |
Bookpage (from–to) | 69-71 |
Publication date | 1965 |
|