This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

Hviezdoslav, Pavol Országh: Krvavé sonety (X.)

Portre of Hviezdoslav, Pavol Országh

Krvavé sonety (X.) (Slovak)

A či tie hekatomby obetí,[16]
tie rieky krvi v splave po údolí;
ten bezpočet rán, z ktorých každá bolí
viac, než čo osud v zdravie zavätí;[17]

to spustošenie zásluh století;
tie škody na chlebovom ľudstva poli,
plen… všetko vpokon oným na vrcholi
svedomím zachvie, sčernie v pamäti?

I k srdcu pripustia si naučenie,
že nad paloš jest nástroj hotovší,
žľab vybrázdiť, nímž za zdarom zdar ženie;
že človek nie hmyz pod šľap podošví;
že niet cti v bitke, jak krv vodou nenie: —
i naveky meč skryjú do pošvy?…

                    *

Veď keby, keby! — Vďačne oplakal
by každý národ svoje straty, hroby,
ichž množstvo mu zem Jozafatom[18] robí;
to všetko povážil by za portál,[19]

za stupne, po nichž, tvrdších bár i skál,
do novej ľze vojsť, šťastnej, zlatej doby,
bez dneška rmutu, nerestí i zloby;
ba za dôpust by Bohu chválu vzdal,

si istý súc, že železa i krvi
ohromnú nošu navždy šmaril z pliec;
nebude cudzej sláve za ostrvy;
sám svoj vždy, snaživec i poctivec,
pobeží s druhmi: lepší kto? kto prvý,
kde cieľ…? — Ach, kiež to palmou nakoniec!…

                    *



16hekatomby obetí — u starovekých Grékov hekatomba bola obeť sto býkov; veľká obeť; hromadná vražda

17zavätiť — zaťať

18Jozafat — starozákonný prorok Joel hovorí, že údolie Jozafat medzi Jeruzalemom a Olivetskou horou bude miestom posledného súdu. Hviezdoslav tu prirovnáva množstvo obetí, ktoré vo vojne stratil každý národ, k množstvu mŕtvych, ktorí budú do Jozafatu zhromaždení v súdny deň.

19portál — čelná zdobená brána, priečelie



Uploaded byRépás Norbert
PublisherEurópa Könyvkiadó-Tatran Kiadó (Budapest-Bratislava)
Source of the quotationPavol Országh Hviezdoslav / Véres szonettek, Krvavé sonety
Bookpage (from–to)42+44
Publication date

Véres szonettek (X.) (Hungarian)

S az áldozat-hekatombák, a sok
vérfolyó minden egyes völgytorokban,
e sebek, melyek mindegyike jobban
fáj, mint a kín, mit a sors kiszabott,

az érdemükben földúlt századok,
kenyér-mezőink kára, ez a zordan
dúló harag... - kelt-e végül azokban
ott fenn lelkifurdalást, bánatot?

Megszívlelik-e a nagy oktatást itt,
hogy pallosnál jobb szerszám is akad
árkot ásni, melyben siker virágzik;
hogy embert eltiporni nem szabad,
s vér vízzé, harc érdemmé sose válik: -
és hüvelyébe dugják kardjukat?

                    *

Hiszen hogyha! hogyha a nemzetek
mind megsiratnák a sírjaik ezrét,
melyek a földet Jozafáttá tették,
s mint kaput, mint kemény lépcsőzetet,

úgy néznék mindezt, s hinnék: el lehet
jutniuk e kín útján végül egy szép
aranykorba: s elhagyva bűne terhét,
mind megköszönné, mi ráméretett;

s tudná: többé nem súlyosul felette:
lehullt válláról a vas és a vér,
maga ura lesz, nem más rászedettje,
s tisztelt, becsült - és: ki jobb, hol a cél
pajtásaival ebben versenyezne... -
Bár ez volna végül a pályabér!

                    *



Uploaded byRépás Norbert
PublisherEurópa Könyvkiadó-Tatran Kiadó (Budapest-Bratislava)
Source of the quotationPavol Országh Hviezdoslav / Véres szonettek, Krvavé sonety
Bookpage (from–to)43+45
Publication date

minimap