This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

Beniak, Valentin: Halucinácia (Úryvok II.)

Portre of Beniak, Valentin

Halucinácia (Úryvok II.) (Slovak)

Ach mizerére a mizerikordia
do môjho objatia raz padneš z pódia
fórum ťa vyženie lež začrieš z môjho vena
bolesťou kovaná slzami roztavená
je minca Žofie ber si ma milý ber
tvár tvoja zblednutá pod tlakom atmosfér
silami príťaže astrálne splýva vo mne
mám plnosť mocných riek a salta krkolomné
z víru však vypadnúc vezmem ťa vatru klásť
v samotách mlčania vnikla som pod tvoj plášť
ako po klávesoch si po mne prsty viedol
o mňa si bojoval a padal zas a vstal
nás peleš lotrovská hnala do katedrál
lež v katedrále zas vyriekli naše hriechy


Či ste nás videli staré prešporské viechy
básnika spitého Žofiu varovnú
Vínom a slzami skrop cestu tajomnú
a nes ma priepasťou kde vanú krídla desu
kde zbrane chápania k výstrahe skrížené sú
a nes ma vidinou kde v zlomkoch rašenia
pád anarchie a pád zemetrasenia
valia sa za sebou na ruby zákonnosti
kde sadze zúfania a komét zlaté chvosty
v chumáčoch rujú sa o dušu človeka
kde ťava dvojhrbá ihlou sa prevlieka
a strašnou námahou cez večera svit brodia
putujú zástupy spievajúc a sa modliac
do hlbín nočných kde reťazou kostí a
popolom podsvetia preniká hostia
Lež ty si pohŕdal zástupom ako knieža
nad vozom ohnivým bdiem holubica svieža
a v bezmocnosti ťa chránim pred zákonom
a v bezmocnosti ťa chránim pred Drakonom
za teba spovedám sa zo snov tvojich a húľav:
jak bičom šľahaný sa človek tento túlal
pokora hnala ho a zášť a mordia
ach mizerére a mizerikordia
vo mne sa očistil hrivnu dal tvojim zberniam
vítam cum Lazaro habeat sempiternam
Súd ešte ďaleko ešte sa cesta blíži
ku domu Marty a k Magdaléne pri kríži
(ktorú si miloval a ktorú vzal ti Boh
tej noci hlbokej zaskučal kozoroh)
príde nám hodovať spolu na svadbe v Kani
prídu nám holdovať peregríni a páni
s lučivom lásky a s kameňom mudrcov

S chlebom a pokojom s rybou a udicou
zakvitne láska a prídu votívne omše
bude sa trblietať jak biele lístie jelše
pohoda nad nami cez tento september
pes verný zdriemne si ticho u našich dvier
svet náš sa rozklení do diaľav modrých nebies
sledujúc vtákov let sto nocí so mnou prebdieš
a budeš šepkať mi: pani a kráľovná
jak ja ťa milujem Žofia varovná
chválim a milujem ako kvet vlažné sparno
chválim a milujem jak oslík svoje jarmo
v hodine priesypu a obťažkania zas
chválim a milujem pikolu ktorou hráš
kúzla sú tvoje však ohňostroj ten je môj
Žofia varovná lež i tu pri mne stoj -
Nuž čo si počať mám ja s tvojou detskou biedou
Ako po klávesoch si po mne prsty viedol
extázou šialený bol si jak lúpežník
extázou šialená som počula tvoj vzlyk
a bol si smutný jak odchádzajúci čas je
lež ešte na horách píšťala tvoja zaznie
s baránkom na pleciach keď budeš ovce pásť
s baránkom na pleciach sadneš si na môj plášť
budem ti vence viť a nedeľu na Kvetnú
odídu dve lode a na mori sa stretnú
vyhŕknu dve slzy na líci stretnú sa
Honelník strapatý platený od kusa
po horách pasieš sny a tratia sa ti ovce
ale ja vyzváňam na všetky svetlé zvonce
a volám slávikov na pohreb smutno hrať
umrel môj milenec a zrodil sa mi brat

Ale môj milenec ešte sa nocou vráti
vetrík ho oveje luna ho povyzláti
a príde tajne zas ako templársky mních
a v dome polesných nájde svoj medovník
sadne si uvidí a povie svetlo zhasni
a začne šepkať mi najkrajšiu z svojich básní



Uploaded byRépás Norbert
PublisherKalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV
Source of the quotationŽofia a iné básne, ISBN: 978-808101-677-6
Bookpage (from–to)254-256
Publication date

Hallucináció (Részlet II.) (Hungarian)

Ó miserere ó misericordia
egyszer karomba lök sorsod pódiuma
ha a fórum kivet kincseim kellenének
kínok közt kalapált könny-olvasztotta fémek
Zsófia-érmek ó kedvesem itt vagyok
és látom arcodon a gravitációt
sápadt és légies enyém lesz újra véle
folyamok sodra és nagy szaltók nyaktörése
ám a forgás kivet raknak majd ott tüzet
magányok csöndjein túrtam köpenyedet
s éreztem két kezed mint billentyűzi bőröm
értem győztél nyomort tűrtél férget te hősöm
győztél s buktál s megint fölkeltél s mind nekem
bújtunk rablók elől templom-rejtekeken
de ott a bűneink szálltak fejünkre ismét

Láttatok minket ó régi pozsonyi pincék
a részeg múzsafit s védőjét Zsófiát
Öntözze könny s ital utad homályosát
szakadékon melyen iszony verdes szeszéllyel
s az ész keresztbe tett fegyvere már a vészjel
vízión átvigyél ha rügye belseje
anarchiával és földrengéssel tele
torz-törvények verik szemem ily látomással
segíts hol üstökös csóva korom magánnyal
üzekedik vadul hogy tán lélek fakad
a kétpúpú teve tű fokán áthalad
gázolván tikkatag esti fényeken átal
vándorló tömegek énekkel és imákkal
éji mélyekre hol már a csont-lánc se fog
alvilági hamun az ostya átragyog
Ám te a tömeget nagyúri mód lenézted
virrasztók én galamb lángján tüzes szekérnek
én gyönge ott vagyok törvény előtt veled
Drakón ellen magam én gyönge védelek
én gyónom álmaid rohamaid: futott csak
ez az ember akár a megostorozott vad
pokol és gyűlölet űzte alázata
ó miserere és misericordia
alamizsnát adott bennem-tisztult alakban
vitám cum Lazaro habeat sempiternam
ítélet még sehol még csak út közelít
Mártát s kereszt alatt tört Magdolnát akit
szerettél Istened épp őt elvette tőled
és akkor éjszaka a faun is felnyüszített
velünk lesz kánai menyegzőn hol urak
és peregrinusok hada a hódolat
fáklyáddal szerelem jönnek s bölcsek kövével

Horgászbottal csak ők hallal békén kenyérrel
jön szerelem-idő fogadalmi misék
mint az égerfalomb csillogni fog az ég
szép idők járnak itt kedves szeptemberünkre
ajtó előtt kutyánk álomba szenderülve
sarkig tárt a világ túl a kék egeken
madár-röptöt figyelsz száz hajnalt vársz velem
s királynőm suttogod úrnőm lehelsz fülembe
Szeretlek Zsófiám létem óvó szerelme
áldlak s szeretlek én virág párás időt
öszvérnek szintéképp hámjánál nincs dicsőbb
ha terhét leveszik s ha jő újabb utána
áldón nézek amin játszol a furulyára
a művészet tiéd a tűz-játék enyém
Zsófia védd szivem másképp mint védeném -
Gyermek-nyomorodon mi végre mondd időznöm
Éreztem két kezed mint billentyűzi bőröm
eksztázisod dühén ó rablóm elvadult
zokogsz hallgattam én s eksztázis kínja dúlt
és voltál bánatos mint az idő futóban
de a hegyek között szólsz még furulyaszódban
kisbárány válladon míg juhokat terelsz
bárányostul bizony köpenyemen heversz
én koszorút fonok neked virágvasárnap
két hajó távozik s majd találkozni vágynak
két könnycsepp csordul így s egy arcon összefut
Annyi a pénz bojtár pont amennyi a juh
legeltetsz álmokat bárányod vész hegyek közt
de én megcsöndítem nyakukon majd a csengőt
bús dalra csalogányt hívok és temetek
meghalt a kedvesem s fivérem született

Hanem a kedvesem az éj már visszahozza
szellő lengi körül hold fénye aranyozza
titokban érkezik templárius barát
erdészlak asztalán várja mézeskalács
leül és észrevesz s így szól: a lámpa mért ég
s elsuttogja nekem a legszebb költeményét



Uploaded byRépás Norbert
PublisherEurópa Könyvkiadó (Budapest)
Source of the quotationValentín Beniak – Válogatott versek
Bookpage (from–to)32-35
Publication date

minimap