Rúfus, Milan: Thus (Tak Angol nyelven)
|
Tak (Szlovák)Tak odchádzame. Denne. Stá a stá. Zdivený básnik, márne volanie. A kadlúbka, čo po nás ostane, sa časom vyplní. Tá jamka, vyhĺbená kvapôčkou tela… Všetko zarastá nezničiteľnou trávou, obilím. A iný bude chodiť po kolená v chlebe, na ktorý zdola spomínaš. A iný chrbát ako tetiva sa vypne, vystrelí… Ach, ľudstvo, drobný dážď, klopúci vytrvalo na okná prázdneho domu, v ktorom nebýva nikto! A iba hlad dá na to zabudnúť. Nie príliš veľký. Hlad. Nie príliš malý. Hlad, v ňom sme jedli chlieb, hlad, v ňom sme milovali.
|
Thus (Angol)Thus we depart. Day by day. Hundreds are gone.
The startled poet. Useless calls. The hollow that we leave behind fills up in time. The whole carved out by the small drop of a body... All gets overgrown by indestructible grass, by grain. And someone else will walk knee-deep through bread-grain you remember from below. Some other back will tighten like a bow-string and shoot its arrow... Ah, mankind, that fine rain beating persistently on the windows of an empty house inhabited by no one. And only hunger can make us forget. Not too great a one. Hunger. Not too slight a one. Hunger with which we ate our bread. Hunger with which we made love.
|
