Rúfus, Milan: Michelangelo (Michelangelo Angol nyelven)
|
Michelangelo (Szlovák)Niest’ bremeno a spievať. Ty si vedel, kto nosí krásu na krst. My už nie. My nevieme, my iba poznáme. Ako sa naťahujú hodinky. Koľko má kostí veľryba. I báseň. Ó, každý chĺpok, trikrát spočítaný, na tele krásy. Čo s tým, čo s tým? S múdrením, ktorým pribúda ničoty ako vlčej tmy - a básnik, zhodený jazdec, z jamky po podkove chce stvoriť kona. Úzkosť, únava... Jak deti v lese sme zablúdili v mnohom. A krása, ktorá tykala si s Bohom, sama sebe dnes rozpráva zmätene, čudné veci.
|
Michelangelo (Angol)To bear a burden and to sing.
You knew who used to bear beauty to its baptism. We don’t any more. We do not know, we’ve only learnt. How to wind a watch. How many bones a whale has. And a poem. Yes, every little hair, thrice counted on beauty’s body. But what use, what use? That philosophizing which merely intensifies that nothingness which grows like dim vision. And the poet, thrown rider, from the horseshoe’s imprint tries to create a horse. Anguish and weariness... Like babes in a dark wood we’ve gone astray. And beauty, once the intimate of God, now all alone relates to itself confused, mysterious things.
|
