Táto noc ťa hryzie lunou v tvári.
Ostré zuby veží zažíhajú hviezdy nad mestom,
čierne nebo sťažka klesá do záhrad.
Spievaš si, princezná z laboratórií,
zatvorenou tvárou spievaš si,
v komnatách nehybných a pustých,
na míle vzdialená vyoperovaným tepnám.
Storočie stroje krehké ako vtáčie srdce
brúsili ťa v hlboký šperk. Dnes
kyborgovia imitujúci rokoko, dvoria ti
s rukami vo vesmíre, ako vo váze s kvetmi.
Napudrovanou tvárou a kovovým telom
líhajú s tebou do mäkkých lôžok z mäsa.
Krvácaš jemnejšie než ruža bozkávaná vánkom
a predsa to nie je krvavá hĺbka tvojho kvetu
čo v kyborgovi[1] vzbudzuje túžbu vanúť.
Pod balkónom spievam o tvojom perleťovom pohlaví
a z veršov tkám neviditeľnú cestičku úteku.
V tej loďke ako v déja-vu sa plavíme
z Kybérie do Bratislavy a Dunaj
je iba nitka v obruse z damasku,
keď pri šálke čaju noc ma zastihne.
[1] Kyborg (skratka z „kybernetický organizmus“) je hybrid človeka a počítača, respektíve človek vylepšený umelými súčasťami. Zdroj: wikipedia
