Kolenič, Ivan: Ignorance as a Form (Ignorancia ako forma Angol nyelven)

1
Nie, už ma nenavštívia tí, ktorým v žilách
Koluje nestráviteľná krv, spenená galaxia...
Ja nie som z vyvolených...
Ja sa vraciam sám, prázdny, začínam vždy tam,
kde oni stratili cieľ. (pevnosť tá, ti,
die Festung; Festigkeit – pevný, á, é fest;
pevný plat fixes Gehalt...)
Akí boli mocní, akí krásni,
Čižmy z najkvalitnejšej kože im darovali
Poslední z bohov. Francúzske šampanské popíjali
Z dámskych lodičiek, večerali s kňazmi...
Ako to teraz vyzeráš, priateľ môj?
Tvoje nízke čelo a tvoje kopýtka,
penis vláčiaci sa po zemi.
Nie, dnes z teba netreba mať strach...

2
U mladej slečny sotva po dvadsiatke,
U slečny prirodzených mravov sám do polnoci
Rozohňoval svoje neskrývané vášne:
„Forma je príležitosť, slečna, šanca kričať!
Predhodiť sa so všetkou surovosťou...
Sklopiť oči a vypustiť cynický rehot,
byť plodným samcom revolúcie...“
Dážď sa drobil na detské výtržnosti
Ako dobre vychovaný elegán, jej úzke lýtka
A vzdúvajúce sa poprsie, praskajúce vlasy,
Šarmantný štrngot náramkov...
U mladej slečny sotva po dvadsiatke
Som rozohňoval svoje neskrývané vášne:
„Mať čas znamená využívať každú sekundu,
moja drahá, majstrovské dielo sa rodí
ako človek – najskôr je pud, príťažlivosť,
nevyhnutnosť. Po okamihoch
fyzického burácania potom prichádza čin,
akcia, práca... Rozumiete mi? A napokon
sa dostaví výsledok...
Dostojevskij tvrdil, že v skutočnosti
ani jedno dielo nie je dokončené,
neexistuje absolútna dokonalosť.
Talent je prekliatie...“
– Kolenič, – šepla, – vy ma strašne nudíte...

1
No, I shall not be visited any more by those in whose veins
Indigestible blood circulates, the foaming galaxy...
I'm not one of the chosen...
I'm coming back alone, empty, always beginning there
Where they lost their purpose. (fixed adj
fest; fixed salary - fixes Gehalt; fixity n -
die Festigkeit...)
How powerful they were, how beautiful,
The boots of the finest leather presented to them
By the last of the gods. They used to drink French Champagne
From the court shoes of ladies, they used to dine with priests...
How do you look now, my friend?
Your low forehead and your little hoofs,
penis dragging on the floor.
No, one needn't be afraid of you today...

2
With a young miss hardly over twenty,
With a miss of natural courtesy I had aroused
My unconcealed passions by midnight:
"Form is an opportunity, miss, a chance to scream!
To present oneself with every savagery...
To drop ones lids and let out a cynical guffaw,
to be a prolific buck of the revolution..."
The rain was crumbling on children's disturbances
Like a well-bred elegant, her narrow calves
And swelling breast, crackling hair,
Charming clatter of her bracelets...
With a young miss hardly over twenty
I had aroused my unconcealed passions:
"To have time means to make use of each second,
my dear, a masterpiece is born
like a human being - first it's an instinct, attraction,
inevitability. After moments
of physical bluster there comes an act,
action, work... Do you understand me? And finally,
there will be a result...
Dostoyevski claimed that in fact
no work of fiction is completed,
absolute perfection does not exist.
Talent is a curse..."
"Kolenič," she whispered, "you're awfully boring..."