Čakanie (Szlovák)
Vlastniť je horšie, ako čakať. Toto ma skoro pripravilo o rozum. Vari chodí zdravý človek obzerať napoludnie oblohu, či z nej spadne atómová bomba?
Už si tu mala byť, dávno... Aj kukučka už odkukala trinásť. Tie minúty, hodiny aj dni už prešli, tak kde si? Strácam orientáciu i zmysel nebytia.
Je otázkou času, kedy vyleziem na strom a od smútku tú kukučku zjem! Konečne aspoň pretnem náhrdelník samoklamstiev a horár ma za odmenu zastrelí ako škodnú. Teda dúfam, že mi neuverí, že krvavé perie v mojich ústach je z marcipánu.
Už si tu mala dávno byť... Chcem ťa bozkať aj tam, kde nesmiem. Ustlať si na tvojich perách, ľahnúť si jazykom do uška, presťahovať sa do teba a vyhrávať tvojmu vnútru na hrncoch s varechami ako keď som mal päť. Chcem na tebe zomrieť v mocnom objatí dúfajúc, že pretneme spolu nebo. Neoplatí sa ti tu samej ostávať, ver mi. Už ťa nikto nebude tak čakať ako ja teraz na deke prestretej pre nás dvoch. Nikdy nikto.
Tak mi už uver. Feltöltő | Répás Norbert |
Kiadó | Vydavateľstvo: HladoHlas |
Az idézet forrása | More srdca, ISBN: 978-80-970013-5-3 |
Könyvoldal (tól–ig) | 64-65 |
Megjelenés ideje | 2009 |
 |
|
Várakozás (Magyar)
Rosszabb birtokolni, mint várni. Ez majdnem eszemet vette. Épeszű ember vajh´ azért szemléli délben az eget, hullik-e belőle atombomba?
Már itt kéne lenned, régen... Már a kakukk is elkakukkolta a tizenhármat. Elvonultak már azon percek, órák s napok is, hol vagy hát? Tájékozódásom és nemlét értelmét is vesztem.
Idő kérdése, mikor mászom fel a fára és bánatomban mikor nyelem le azt a kakukkot! Önámítás nyakékjét legfeljebb átvágom végre s az erdész jutalomdíjért ártalmasnak talál és agyonlő. Szóval bizakodom, hogy hisz nekem, hogy számban a véres tollpihék marcipánból vannak.
Már rég itt kéne lenned... Ott is meg akarlak csókolni, ahol nem tehetem. Ágyat vetni ajkadon, nyelvvel füledben pihenni, beléd költözni és fakanállal fazekakon zsigereidnek játszani mint amikor öt éves voltam. Hatalmas ölelésben rajtad szeretnék kimúlni azt remélve, hogy az eget közösen szeljük át. Nem éri meg egyedül itt maradnod, higgy nekem. Már senki sem fog úgy várni ahogy most én kettőnknek megvetett takarón. Soha senki.
Hidd hát el nekem.
|