Ez az oldal sütiket használ

A portál felületén sütiket (cookies) használ, vagyis a rendszer adatokat tárol az Ön böngészőjében. A sütik személyek azonosítására nem alkalmasak, szolgáltatásaink biztosításához szükségesek. Az oldal használatával Ön beleegyezik a sütik használatába.

Válek, Miroslav: Osudy

Válek, Miroslav portréja

Osudy (Szlovák)

1943

Keď priviedli ho na okraj tej jamy
a dali mu do rúk vrece, aby ho tam vysypal,
nebolo to vápno,
ale kalcium.

Noc zdĺhavá jak kôrnatenie ciev
a plná krvi
tiekla nad nimi,
vysoko v jedliach jej monotónny spev.

Ešte sa vystrel,
obloha sčernela a zhrbila sa zem.

Pes, s Mesiacom v zuboch, ušiel od splavu.

Hovoril, že nespí, kašle
a ukazoval na hruď bolavú.

Ale ten druhý nevedel ešte, kde čo leží,
včera v tej tme stratili smer, dlho blúdili,
ordináciu prebral až ráno, musel
vylamova
ť dvere, celá tá vec mu bola
hrozne trápna.

Ani ho neprezrel,
povedal iba, že je to nákazlivé,
že to potrebuje odpočinok,
čas
a potom –
trochu vápna.

1944

Ke
ď prišli po ňu, umývala schody.
Stará, zodratá,
celý život umývala schody.
Celý život boli od blata.

No čo chcete, ke
ď sú v dome chlapi!

Starý človek robí všetko zo zvyku.
Zo zvyku je,
zo zvyku spí
a zo zvyku sa trápi.
Všetci štyria zahynuli v Povstaní.

Keď prišli po ňu, umývala schody.
Vždy sa bála lúčenia a rozchodov.

»... kráľovnú s kráľom posadili do saní,
zaviezli do zlatého hradu
a bola svadba dlhá, veselá,
na nebi aj na zemi,
nad vodou aj pod vodou...«

A to je koniec,
zakry sa, spi,
ináč
ťa zakrútim až po bradu,
sem do perín tej starej zlej ženy, čo zomrela.
Zomrela?

Potkla sa, spadla zo schodov.



minimap