Brück, Miroslav: Orientačná mapa na zimu

Breh kĺže po hladine
nie si jediný kto si pamätá
zamatové zívnutie trávy
diamantovú dokonalosť nôh
neverného motýľa na hrane kvetu
Rybie oko miesto pri dne tuhne na nebi
ale nečuduj sa
dnešný cirkus je predsa neodolateľný

Nie si jediný kto zaplakal
nad hlbokým posolstvom odmlčaného čaju
hlavne ak správa vôbec prišla
a ty sa neomylne vrátiš
k bielemu stolu so sviecou
k neotvorenému listu
na cintorín
s pohostinne otvorenou bránkou
ktorá je zhrdzavená a píska
ale podozrivé mi už nie je nič