Rúfus, Milan: Krajina detstva
|
Krajina detstva (Slovak)Krajiny sú. O túto požiadaj iba vo sne. A nestúp nohou, padneš. To akoby si, čierny pasažier, zo svojho času ako z lietadla chcel vystúpiť a rovno na obláčik. Prisahajúc, že unesie to ťažké, ktorým si, to navždy bez krídel. A zatiaľ je to oltár. Iba oltár. A Pána Boha nikto nevidel. Ale čo na tom záleží, z akého kameňa je socha. Tu kameň nie je kameň, je myšlienka. Tak postoj. A potom choď a ži.
|
