This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

Habaj, Michal: Bennszülöttek éneke az űrhajósok hasonnevű országából (Pieseň domorodcov z rovnomennej krajiny astronautov in Hungarian)

Portre of Habaj, Michal

Pieseň domorodcov z rovnomennej krajiny astronautov (Slovak)

videli sme púšte: zasypané jemným púdrom Soir 
de Paris: videli sme moria: zaplavené šampónmi: 
a bažiny krvavočervené ložiská laku na nechty: 
videli sme Slnko: planúce v oblakoch pripomínajúcich 
záveje amfetamínov: ktorými sme sa brodili deň čo deň: 
my: my domorodci z rovnomennej krajiny astronautov:
vyhnaní mŕtvou rukou pápeža: okradnutí v slučkách
inžinierov práv: ožiarení televíznym vysielaním:
hľadáme útočisko v kazajke verša: iba plte: ktoré sme 
pozbíjali z dosák spomienok na úsmevy našich prvých 
mileniek: iba tie plte: za niečo stoja: keď uprostred 
horúceho augusta: plavíme sa priestorom nekonečných 
túžob: vesmír potemnieva: hviezdoplavci si sadajú 
za kuchynský stôl: vôňa fazuľovej polievky a netrpezlivý 
buchot lyžíc: nie zbytočne naši otcovia drotári 
zdrôtovali rozpadávajúci sa svet disociovaného jedinca.



Uploaded bySebestyén Péter
Source of the quotationhttps://www.lyrikline.org/de/gedichte/piesen-domorodcov-z-rovnomennej-krajiny-astronautov-5187#.WVDU5FGkJhE

Bennszülöttek éneke az űrhajósok hasonnevű országából (Hungarian)

Láttuk a sivatagokat: tele voltak púderrel: Soir
de Paris: láttuk a samponnal tele tengereket:
és a körömlakk vérvörös lelőhelyeit adó lápokat:
a kavargó amfetamin-felhők közt láttuk
a lángoló Napot: melyek közé napra nap belegázoltunk:
mi: az űrhajósok hasonnevű országának bennszülöttei:
a pápa halott kezével kiátkozottak: a jogok mérnökeinek
hurkaiban meglopottak: tévéadások fényében villogók:
versek zubbonyában menedéket keresők: csak a tutajok:
                                                                     az első
szeretőink mosolyának emlékké merevedett deszkáiból
összetákoltak: csak azok a tutajok érnek valamit: amikor
a forró augusztus közepén behajózzuk véghetetlen vágyaink
kozmikus terét: besötétedik az űr: a csillagközi utasok
konyhaasztal mellé ülnek: bableves illata száll kanalak
                                                               türelmetlen
kocogtatása szól: drótostót apáink nem hiába drótozgatták
                                                               minduntalan
össze a disszociatív személyiség szertehulló világát.
 



Uploaded bySebestyén Péter
Source of the quotationhttp://apoezisnadragrolalmodik.blogspot.hu/2013/09/michal-habaj-bennszulottek-eneke-az.html

minimap