This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

Hviezdoslav, Pavol Országh: Véres szonettek (XIV.) (Krvavé sonety (XIV.) in Hungarian)

Portre of Hviezdoslav, Pavol Országh

Krvavé sonety (XIV.) (Slovak)

Pomiluj, Bože! Bože, pomiluj!…
Ťa kolenačky prosí duša moja
dňom-nocou, žertva muky, nepokoja —
Veď hrozné i len pomyslieť si, juj!

od čoho naveky ho zavaruj! —:
by Slavianstvo len hŕbou bolo hnoja
na cudzie lány, po čom chudá sloja[20]
ich tak mrie, rozďavujúc pysk ni sluj…

Dosť zapadlo ho už tým podlým cieľom,
zúrodniac, sšľachtiac drsné plemeno,
dosť! — zaháj ho, ó, voči urvateľom!
Nie trus je, lež dúm tvojich semeno:
len vzísť mu dať, vzrásť, zrieť… a zlatým čelom
sa nebies tkne… Buď, ó! buď spaseno…

                    *

(Nie, Puškine môj, mysľou vysoký,
ty mýlil si sa,[21] podráždením chorý:
Vraj, musejú sa stlieť-zliať v ruskom mori
tie naše bystré slavian-potoky,

alebo ono — vyschne ráztoky.
Už príroda, viď! sama s tebou sporí:
má osve ich, vždy čerstvé bytia vzory;
no trvá aj ich poťah hlboký…

Ja myslím: duch sa rovná vode, hore
čo parou stúpa, prší návratom;
tak, vzájomstva prúd, teká po priestore,
zhŕdajúc lieňou v bahne stojatom…
Nuž, vyschnúť nemusí ni ducha more,
ni potoky zájsť ducha v mori tom!)

                    *



20sloja — skalná jaskyňa alebo kamenná vrstva v pôde

21Nie, Puškine môj, mysľou vysoký, ty mýlil si sa — Hviezdoslav tu má na mysli slová Alexandra Sergejeviča Puškina, ktoré napísal v básni „Ohováračom Ruska“. Predtým v básni venovanej Zawilińskému vyslovil nesúhlas s Puškinom. (Viď vysvetlivky k Dozvukom.)



Uploaded byRépás Norbert
PublisherEurópa Könyvkiadó-Tatran Kiadó (Budapest-Bratislava)
Source of the quotationPavol Országh Hviezdoslav / Véres szonettek, Krvavé sonety
Bookpage (from–to)58+60
Publication date

Véres szonettek (XIV.) (Hungarian)

Könyörülj hát, könyörülj, Istenem!
Hozzád könyörög lelkem térden állva,
s éjjel-nappal csak kínja-gondja rágja;
hisz elgondolni is szörnyű nekem,

hogy a szláv nép - óvd ettől kegyesen -
ne legyen más, csak egy halomnyi trágya
idegen földön, mely torkát kitátva,
mint barlangot, már várja éhesen...

Gaz célból elég fia hullt el éppen,
s nemesítette csak a veszteség;
de most már védd orzói ellenében!
A Te álmaid magja, nem szemét -
hadd keljen ki s nőjön, eget had’ érjen
fejével... Légy, ó, légy megváltva, nép!

                    *

(Nem, tévedtél, Puskinom, mintha csak
lelked láza vezetett volna félre:
hogy folyjék az orosz nép tengerébe
valamennyi eleven szláv-patak,

különben a tenger is kiapad.
A természet megcáfol: külön élve
virulnak, friss példák a létezésre,
bár összefüggnek a felszín alatt.

A szellem: akár a víz - úgy lebeg fel,
mint pára, s mint eső, megint lecsap;
az űrben kölcsönösség-ár kereng, mely
megveti a lusta kis tavakat.
- Nos, nem kell, hogy kiszáradjon a tenger,
sem hogy eltűnjék benne a patak.)

                    *



Uploaded byRépás Norbert
PublisherEurópa Könyvkiadó-Tatran Kiadó (Budapest-Bratislava)
Source of the quotationPavol Országh Hviezdoslav / Véres szonettek, Krvavé sonety
Bookpage (from–to)59+61
Publication date

minimap