Krvavé sonety (XI.) (Slovak)
Čo bude, ako bude? len ty znáš, ó, Vševedúci! — Ale nespytujem sa ťa; tak v mysli krehkej uvažujem, že bola by to decka samopaš:
bo nač ty ako zdržovateľ dbáš, jak krátkym umom pozorujem, čnie nedostižne ľudský nad záujem! nad všetko, zem čo zmýšľa, prášok náš,
čo na nej my, jej plemä, vystrájame. Tej úkol je, kým ináč naložíš, prísluha slncu vo svetovej dráme; nám ale — zvláštna milosť nanajvýš! — preds’ červom, voľnosti si udrel znamä, trvalé pokiaľ? Tobôž nezjavíš…
*
Že trest to, čo sa deje, od teba za nadužitie slobodnej tej vôle, či skúška, podobná tej v ľudskej škole? Ach, pojem nízky! — hriešna pochleba;
súc láskou, tebe toho netreba — Hoj! ako v mája kráse luh tu dole, za jasnej noci hore hviezdne pole: mne čisto svieti tvoja veleba,
bez našskej vrásky hnevu, cnenia šmúhy… Ak pozeráš tak na ten mravčí boj, snáď mrkneš: zverské to v nich ešte túhy drgľujú — broj prv, teraz v práci zbroj —: Len tríbenie — cvik — vývoj ľudstva púhy, až ušľachtí sa šťastný pre pokoj…
*
Uploaded by | Répás Norbert |
Publisher | Európa Könyvkiadó-Tatran Kiadó (Budapest-Bratislava) |
Source of the quotation | Pavol Országh Hviezdoslav / Véres szonettek, Krvavé sonety |
Bookpage (from–to) | 46+48 |
Publication date | 1978 |
|
|
Véres szonettek (XI.) (Hungarian)
Mi lesz, hogyan lesz? Ó, Mindenható, csak te tudod. De szavam mégse faggat: gyarló eszemmel úgy vélem, hogy az csak balgaság lenne, gyermeknek való,
mert amikkel te törődsz - mint fakó elmémmel megfigyeltem -, magasabbak, mint ameddig ember érdeke hathat, s amit porszem földünk marakodó
lényeivel gondolni képes. Annak dolga, míg másképp nem rendelkezel, szolgálni világdrámánkban a Napnak; de rajtunk, férgeken bár, ott a jel, mit - kegyből - a szabad akarat hagy. Meddig? Azt végképp nem árulod el.
*
Ami történik, bosszúd volna, hogy a szabad akarattal visszaéltek? Vagy vizsga, melyhez iskolában érnek? Korcs hízelgés - hitvány gondolatok!
A szeretet vagy, nem kívánhatod. Ó, nekem mint pompás májusi rétek, vagy mint csillagmezői tiszta éjnek, magasztos lényed folttalan ragyog,
s dühünk ránca és ködös gyásza nem mer illetni sem... Orcád tán csak derül bolyunk harcán - még az állat remeg fel bennünk - harc kell, majd munka fegyverül csak fejlődés - gyakorlat - nő az ember, míg boldogan békére nemesül.
*
Uploaded by | Répás Norbert |
Publisher | Európa Könyvkiadó-Tatran Kiadó (Budapest-Bratislava) |
Source of the quotation | Pavol Országh Hviezdoslav / Véres szonettek, Krvavé sonety |
Bookpage (from–to) | 47+49 |
Publication date | 1978 |
|
|