This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

Hviezdoslav, Pavol Országh: Csak mégegyszer (Ó, len raz ešte in Hungarian)

Portre of Hviezdoslav, Pavol Országh

Ó, len raz ešte (Slovak)

Ó, len raz ešte nádejami
    tak zbujnieť ako žitné pole
    o Jure! — zeleň chochol samý —
    i trebárs budú sebaklamy,
    len prázdne cievky, steblá holé,
vňať so sĺz rosou nových ponosov:
    raz ešte porásť v mysli nimi,
svet úponkami oviť túžobnými!
      a potom — ľahnúť pod kosou…

    Ó,len raz ešte potiecť citom
    od srdca, ako horský prameň,
    keď v záchvate zvrúc mohovitom,
    z pŕs brala tryskne! — i bárs pritom
    púšť nájde v ceste, štrk a kameň,
a v piesočine hluchej skončí púť:
    raz ešte vyraziť ním splna,
svet sprenikať sťa bodrá mlunná vlna!
      a potom — v bezdno zapadnúť…

    Ó, len raz ešte do žerava
    sa duchom zažať, ako zore,
    v ichž plameňoch noc dokonáva
    tak rada! — čo hneď opŕchavá
    to žiara tiež, jak ruže, ktoré
ruch víchrice z kra zduril v úteky:
    raz v premenení zjasnieť pravom,
svet priodieť vtom slávy zlatohlavom!
      a potom — zhasnúť naveky…

    — Ach, biedne, trápne živorenie,
    byť ako prieloh zanechaný,
    mať srdce, čo už srdcom nenie,
    a duše nebo zachmúrené
    od vzchodu po západu brány:
strach! tlejúc, nemrieť — žiť, tak živoriac…
    Ó, len raz ešte z tohto stavu
na jednu umknúť chvíľku prelietavú!
      a potom — nedbám, nikdy viac —



Uploaded byRépás Norbert
PublisherZlatý fond denníka SME / zlatyfond.sme.sk
Source of the quotationDielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Nina Dvorská, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Danko. / CCA-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License

Csak mégegyszer (Hungarian)

Csak mégegyszer - élni, mint jó föld,
    mint rozsmező a Szent-György napkor,
    mikor minden mező csuromzöld,
    s bár az öncsalás alápörzsölt:
    az üres szárak, töppedt vackot
új kínok könnyével öntőzve meg -
    csak még egyszerre velük nőni,
vágyó kaccsal világ zöldjét szőni - -
    s aztán: a kasza ölt? ölelt?

    Csak mégegyszer: hadd érzem újra
    szívemet, azt a meleg forrást,
    mikor a roppant erők súlya
    kitör a sziklán - felzúdulva
    kavics, kő, kvarc iramlik folyvást,
s a végútja is homokba rekedt,
    csak mégegyszer: vele kitörni, érte
zúgni, érte tündökölni - -s aztán:
    ne bánd, hogy mélyre tett...

    Csak mégegyszer izzék pirosra
    a lélek, mint az alkonyatfény,
    amikor lángol rost a rostra
    boldogan (bár csitulni gyors ma),
    mégis, mint rózsa, mikor nagy szél
űzi védekezni a lágy bokort;
    még egyszer: igazságra bátran,
és a dicsőséggel glóriában - -
    s aztán: hunyni, mint letiport...

    De milyen nyomorult ajánlás:
    maradni, mint szik, puszta parlag;
    a szíved nem szív már, csak fájás,
    vagy téged űz és büszkén szán más:
    mind a négy égtájról lekapnak.
Az ötödik álommá vált, köddé...
    Előre! Bátran! Csak mégegyszer
Szedjen össze téboly, kín vagy vegyszer -
    s aztán: nem baj, soha többé...



Uploaded byRépás Norbert
PublisherKozmosz Könyvek (Budapest)
Source of the quotationCseresznyevirágok balladája, Szlovák költők antológiája
Bookpage (from–to)107-108
Publication date

minimap