This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

Beniak, Valentin: Az igric első éneke (Prvý spev igrica in Hungarian)

Portre of Beniak, Valentin

Prvý spev igrica (Slovak)

Jak Viktórie regie
plávajú ľady po Dunaji
a vrany po nich vozia sa
a zase miznú v hmlistom kraji,
kde ako ryba ziape čas,
bo v povetrí je plno ihlíc -
Ach, pani vekmi ďaleká,
pod vaším hradom spieva igric.

O deve krásou ranenej,
ako sa mala v zámku spanštiť,
jak zvolával Pan motýle,
by učili ju balet tančiť,
lenže slnečné hodiny
skrížili svoj tieň s tieňom prilbíc -
Ach, pani vekmi ďaleká,
pod vaším hradom spieva igric.

Ležali poľom húfnice,
lode a mužstvo prístav skrýval,
lež deje stuhli do zimy
a čakali na jarný príval,
trubač večierku vyplakal,
v mori spal Neptún vedľa vidlíc -
Ach, pani vekmi ďaleká,
pod vaším hradom spieva igric.

Ako sa k vojne chýlilo,
ovadov množstvo na zem zlietlo,
stýraný človek bohoval:
„Neznesiem viac tmy, dajte svetlo!“
Hubil a kántril svedomie,
pripúšťal doňho zverstvá i hmyz -
Ach, pani vekmi ďaleká,
pod vaším hradom spieva igric.

I za vašich čias bývalo,
že rytieri sa sprali desne,
do vojny tiahli na koňoch,
krvou si čistiac duše hriešne,
poddaný zostal v pokoji:
„Robotuj mi a koštiaľ si hryz!“
Ach, pani vekmi ďaleká,
pod vaším hradom spieva igric.

Teraz národy povstali
proti národom od kolísky,
a korene si trhajú,
či to už zánik ľudstva blízky?
Sú hniezda sršňov v pohybe?
Čo vidíš z hradných výšok, vykrič! -
Ach, pani vekmi ďaleká,
pod vaším hradom spieva igric.

Plače a spieva stiesnene,
polovica mu srdca chýba,
češú ho dažďov hrebene,
mrazom a búrkam neuhýba.
Nocou sa prudko zrazili:
kladivo, kosák, hviezda i kríž -
Ach, pani vekmi ďaleká,
pod vaším hradom chvie sa igric.

Zlomený je to srdca hlas,
tak sa vám zazdá tam pri káve,
to dievča mihlo sa mu zas
s červeným krížom na rukáve.
Bol to snáď poľný lazaret?
Bože, len jednu prosbu vyslyš! -
Ach, pani vekmi ďaleká,
pod vaším oknom chvie sa igric.

Nie zore to tam šľahajú,
to nie je vietor, čo tak píska,
svet svetu je tak ďaleko
a medzi nimi rumoviská.
Čo po nás ešte zostane?
dumajú v zbrani Ivan i Fric -
Ach, pani vekmi ďaleká,
pod vaším hradom stlieva igric.

Ošarpaný je tento hrad,
vylomené sú jeho bašty,
i pozdný pevec zájde spať,
len Dunaj ostáva tu navždy
Lež, keďjak ryba ziape čas,
bitý ľadom, za revu tigríc,
aký tu spánok môže mať
i pani hradu, i jej igric?



Uploaded byRépás Norbert
PublisherKalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV
Source of the quotationŽofia a iné básne, ISBN: 978-808101-677-6
Bookpage (from–to)395-396
Publication date

Az igric első éneke (Hungarian)

Mint Victoria regiák
jegek sodródnak vén Dunánkon.
Varj-nép ül rajtuk orgiát,
majd ködbe tűnik lusta szárnyon,
hol halként nyüszít az idő,
mert miljom tű szúr-vág a légben. -
Úrnőm, kit sok száz év takar,
igric dalol várad tövében.

Lányról, kit bája ej te meg,
és úrnővé lett fönn a várban.
Pán a lepkéket kérte meg,
hogy megtanítsák kecsre-táncra,
de a napóra árnya lent
sisak-árnyakkal vitt merészen. -
Úrnőm, kit sok száz év takar,
igric dalol várad tövében.

Száz mozsárt rejtett a mező,
hajók lapultak száz öbölben,
de megfagyott a tetterő,
s várta a tavaszt elgyötörtén,
és sírt a kürt, ha jött az éj,
s aludt Neptun a tengermélyben. -
Úrnőm, kit sok száz év takar,
igric dalol várad tövében.

Ha háború közeledett
s a döglegyek elleptek mindent,
a szenvedő mit tehetett?
Fényt könyörgött, s szidta az istent.
A tört lelkiösméretet
habzsolta vadság ,s nyű serényen. -
Úrnőm, kit sok száz év takar,
igric dalol várad tövében.

Korodban is lőn példa sok,
hogy bősz lovagok hajba kaptak,
majd hadba szálltak lovasok,
vélvén, bűnt vérrel lemoshatnak.
A jobbágy nyugton marada.
„Rágódj a csonton, s gürcölj nékem!" -
Úrnőm, kit sok száz év takar,
igric dalol várad tövében.

Fölkeltek most a nemzetek
- a bölcsők mellől - egymás ellen,
és tépik a gyökereket -
tán végítélet jár a kertben?
Vagy lódarázsraj nyüzsög itt?
Mit látsz a várból, szólj le, szépem! -
Úrnőm, kit sok száz év takar,
igric dalol várad tövében.

Dalolgat és nyüszítve rí,
hiányzik fél szíve szegénynek,
hegy küldte eső fésüli,
s nem tér ki zápornak, se dérnek.
Kalapács, sarló és kereszt
összecsapott heves-keményen. -
Úrnőm, kit sok száz év takar,
igric remeg várad tövében.

Megtört szív hangját hallod itt
kávéd mellett és ne feledd el.
A lány suhant itt át megint
ruhaujján vörös kereszttel.
Tábori kórház volt itt tán?
Uram, nincs már, csak egy kérésem! -
Úrnőm, kit sok száz év takar,
igric remeg várad tövében.

Ez nem hajnali fénysugár,
nem a szél az, mi így fütyülget,
világ világtól messze jár,
s el köztük rommezők terülnek.
Vajh mit hagyunk magunk után?
Iván s Fritz töpreng ezen éppen. -
Úrnőm, kit sok száz év takar,
igric senyved várad tövében.

Ütött-kopott a régi vár,
erős bástyái mind letörve,
a késő bárd is menne már,
Dunánk marad fenn mindörökre.
De halként nyüszít az idő
jégárban, tigrisüvöltésben. -
A várúrnő és igrice
alhat-e itt, s ugyan miképpen?



Uploaded byRépás Norbert
PublisherEurópa Könyvkiadó-Tatran Kiadó (Budapest-Bratislava)
Source of the quotationValentín Beniak – Válogatott versek
Bookpage (from–to)79-81
Publication date

minimap