Baran, Marcin (1963–) Művek Életrajz Bibliográfia   cz sk pl

Recepció

„Krásne ako málokto píše o ženách, ktoré v jeho básňach narastajú do symbolu nepominutel'nosti“, „Baran ponúka vlastnú interpretáciu choro­bou postihnutého sveta“, „má rád komplikovanú syntax a náročnú verzifíkáciu", „je to o zákulisnom bohu a frazeológii, ktorá sa môže stať dvierka­mi náhlej transcendencie" - napísali kritici na margo poézie Marcina Bara­na (1963), podľa slovníka mladej literatúry „parnas bis", jedného z najnedocenenejších poľských mladých autorov; ak sa postupom času ocitol medzi vyzdvihovanými, nie je to azda len za „zásluhy" (spoluzakladateľ kul­tového časopisu bruLion, aktívny kultúrny publicista - v rozhlase, tlači aj televízii, spoluzostavovateľ antológii...), ale predovšetkým za osobitný autorský rukopis, plný irónie, sarkazmu a paradoxov, nezriekajúci sa však hlbšieho ponoru, ani metafyzických presahov a súvislostí; ako jediný z troch „svätých martinov" bruLionu (okrem neho świetlicki a sendecki) je považovaný za dôsledného básnika konceptu, konštrukcie a intelektuál­neho odstupu - jeho doménou je „zároveň vymýšľanie aj odkrývanie umeleckých trikov, používaných na úrovni vety, básne, zbierky" (Marian Stala). Skromný výber Baranových veršov v slovenčine sa pokúša zachytiť témy, motívy a formálne postupy charakteristické pre tvorivý vývoj tohto autora od prvej knižky (Pomieszanie, 1990) až po zatiaľ poslednú (Prozak lyriczny, 1999); pravdaže, výber je poznačený subjektívnymi výchylkami a prichýlkami prekladateľa...

Karol Chmel