Goerke, Natasza oldala, Szlovák Fogadtatás
 |
Recepció
Autorkin svet je svetom zmyslovej konkrétnosti, je plný vôní a farieb, čudných tvarov a zaskakujúcich obrazov, často na tých najbanálnejších miestach. Vcelku tvoria fabuly týchto kníh istý druh asymetrického univerza, v ktorom sa rozmarné a výberové zdôvodnenia čohokoľvek, pokiaľ vôbec existujú, odvolávajú na grotesknú metafyziku, ktorú Goerke zošíva z rozličných budhistických motívov miešajúc pomerne vážne vyslovované pravdy o živote s hrou na filozofické bájky. Jej poviedky spôsobujú interpretačné problémy, sú viacvrstvové, nemožno ich chápať doslovne. Sama Natasza Goerke sa hlásila k anaratívnej próze, próze bez tradičných štruktúr príčinovo-následkových reťazcov. V interview pre časopis Czas Kultury povedala: Príliš málo dôverujem slovám ako takým, čiže fabule. Fabula pre fabulu pre mňa neexistuje. Ideálom prózy je podľa mňa čosi ako próza nefabulárna. Veľmi mňa hnevajú fabuly, kadejaké tie klasické veci. Jednoducho ich nepotrebujem”.
Karol Chmel
